hghjgljhljhôjh

25. 1. 2016

Verný Boh (1)

Už sa vám niekedy stalo, že ste len tak skočili do prázdna? Bez toho, že by ste vedeli, kam dopadnete? Presne to som dnes urobila a je to hodne zvláštny pocit. Skočila som do úplnej tmy, rozhodla som sa dôverovať Bohu, že tam niekde je a chytí ma. Nejedná sa o žiadnu adrenalínovú záležitosť, žiadna zábava ani žiadne náhle či skratové rozhodnutie. K tomuto kroku ma priviedla dlhá cesta zvažovania, hľadania, modlitieb. Po dlhých rozhovoroch s Bohom a zodpovednom zhodnotení okolností som došla do bodu, kedy som spoznala, že na mieste, kde práve som, už nemôžem zostať. Ale zároveň nemám pred sebou nič, čoho by sa dalo chytiť. A tak som skočila. Rozhodla som sa veriť, že môj Boh sa o mňa postará, aj keď netuším, akým spôsobom. Neskôr vám o tejto mojej zvláštnej skúsenosti napíšem viac, ale momentálne potrebujem trochu času to v sebe stráviť. Zatiaľ môžete spolu so mnou počúvať jednu zvláštnu pieseň, ktorú si v týchto chvíľach púšťam. Vlastnými slovami by som to nevyjadrila lepšie: