Stretla som tam známych ľudí a dozvedela sa kopu nových informácií. Táto spoločnosť ma kedysi zaujala svojím prístupom k misijnej činnosti. Jednak pomáha ľuďom nie len v telesnej ale aj v ich duchovnej biede, a po druhé, nerobí to len pasívnym rozdávaním, ale pracuje podľa hesla:
Ak dáš človeku rybu, nasýtiš ho na jeden deň.
Ak ho naučíš loviť, nasýtiš ho na celý život.
Okrem konkrétnych informácií o činnosti som si z tohto stretnutia odniesla aj zopár myšlienok o nádeji. V Jeremiášovi 29,11 sa píše:
Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodina. Sú to zámery pokoja a nie nešťastia, dám vám budúcnosť a nádej.
Bez nádeje sa nedá žiť. Človek musí mať pred sebou nejaký svetlý bod. Ale nie je nádej ako nádej. Naše ľudské nádeje sa nám nie vždy naplnia, často nás sklamú. Biblia tu však hovorí o inej nádeji, o nádeji Božej. Tieto slová proroka Jeremiáša zaznievajú Židom v babylonskom zajatí, kde mali medzi sebou falošných prorokov, ktorí im dávali falošné nádeje. Jeremiáš obracia ich pohľad na Hospodina, hovorí im, že ich život je v Božích rukách, že Boh je ten, ktorý im dá budúcnosť a skutočnú nádej.
Aj nám Boh podáva nádej a to vo svojom Synovi, v Ježišovi Kristovi a v Jeho obeti na kríži.
Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. (1. Petra 1,3)
Boh nás znovuzrodil, teda dal nám nový život, a to s cieľom dať nám živú nádej. Nádej je teda neoddeliteľnou súčasťou života znovuzrodeného človeka. Dalo by sa povedať, že nádej je vlastnosťou duchovného života. Nie je to však už nádej, ktorá by sa opierala o pozemské veci, ale je založená na Bohu. Často by sme ju chceli nejako hmatateľne vidieť už teraz v tomto dočasnom pozemskom živote, ale ona je zameraná predovšetkým na budúcnosť, obracia náš pohľad na večnosť s Bohom v Jeho kráľovstve, ktorú nám zaistil Pán Ježiš Kristus svojou obeťou na kríži. A takáto nádej je tým pravým hnacím motorom kresťanského života. Táto nádej je na rozdiel od tých našich ľudských spoľahlivá a istá, lebo je založená na Bohu a na Kristovi, ktorí nikdy nesklamú. A my sme tu na svete na to, aby sme uprostred nespoľahlivých ľudských nádejí ukazovali ľuďom na túto nádej Božiu. Toto je náplňou práce aj spomínanej misijnej spoločnosti - prinášať ľuďom nie len materiálnu pomoc, ktorú iste veľmi potrebujú, ale prinášať im aj skutočnú živú nádej, lebo tú potrebujú oveľa viac ako len materiálne zabezpečenie.
No a nedá mi ešte nespomenúť jeden milý zážitok z tohto stretnutia. Kedysi dávno (možno takých 8 rokov dozadu, už si ani presne nepamätám), keď som s prácou pre túto misijnú spoločnosť začínala, tak som na jednom z takýchto spoločných stretnutí v krátkosti túto svoju činnosť prezentovala. Robila som to vtedy s veľkou trémou a s pocitom, že je to len malá zanedbateľná kvapka v mori. A včera, po toľkých rokoch, mi jedna pani s radosťou oznámila, že tá moja malá prezentácia ju vtedy veľmi oslovila a naštartovala k činnosti, v ktorej pokračuje až dodnes. Bola som tým milo prekvapená a povzbudená a chcem povzbudiť aj vás, aby ste sa nebáli malých začiatkov. Možno sa vám vaša práca bude zdať zanedbateľná, ale nikdy neviete, kto si ju všimne, koho osloví, komu pomôže. Ako včera niekto veľmi výstižne poznamenal:
Možno sa vám vaša práca zdá byť len kvapkou v mori,
ale more by neexistovalo, nebyť kvapiek.
Takže zatiaľ toľko z môjho včerajšieho výletu. Píšem o tom až dnes, lebo včera večer som únavou padla do postele skôr, ako som to stihla dať dokopy. Aj najbližšie dni sa musím posnažiť chodiť zavčasu spať. Musím dobiť vyčerpané baterky, lebo tento mesiac mám v pláne zvládnuť ešte jednu takúto celodennú akciu. Som veľmi potešená, že po niekoľkých rokoch tvrdého boja, kedy som sa kvôli mojim podivným diagnózam nemohla pohnúť z domu, si konečne môžem dovoliť aspoň takéto malé výlety. Len si musím dať pozor, aby som príliš neprečerpala energiu. Takže, pre dnes sa lúčim, majte sa krásne a dobrú noc :)