hghjgljhljhôjh

17. 4. 2016

Život exota (17)

Vonku sa nám pekne otepľuje, jar je v plnom prúde. Dnes bolo krásne slnečno, okolo 20 stupňov, a tak si hovorím, že by som snáď už mohla spratať rukavice a teplé ponožky. Väčšina z vás už zrejme na takéto veci dávno aj zabudla, ale ja som ich ešte minulý týždeň pomerne úspešne využívala. 
Ako som už dávnejšie spomenula, ujo Sjögren nikdy nechodí sám. Do jeho družiny sa často pridáva napríklad aj pán Raynaud. Možno ste už počuli slovné spojenie Raynaudov syndróm alebo Raynaudova choroba. Jedná sa o poruchu prekrvenia okrajových častí tela, ako sú prsty na rukách a nohách, uši, nos. Už som si zvykla, že sa moje okolie často čuduje nad mojimi neustále studenými rukami, alebo nad tým, že pri desiatich stupňoch nad nulou ešte stále nosím rukavice a teplé ponožky, že spávam v ponožkách... Väčšinou sa nad tým už len pousmejem. Lebo toto je vlastne len polovica veci, tá ľahšia. Mať studené ruky a nohy nie je síce najpríjemnejšie, ale dá sa s tým žiť, v horúcom lete to dokonca môže byť aj výhodou. 
Tá ťažšia časť prejavov Raynaudovho syndrómu už nie je pre okolie až tak viditeľná, ale o to viac ju pociťuje samotný pacient. Spolunažívanie s Raynaudom je najťažšie v zime, alebo pri nejakom stretnutí s chladom - pobyt na studenom vetre alebo trebárs aj kontakt s jedlom práve vytiahnutým z mrazničky atď. Pôsobením chladu dochádza v prstoch k stiahnutiu ciev a dočasne v nich prestane prúdiť krv. Prsty zostanú biele, neskôr modré a potom, keď sa krv znova rozprúdi, prsty očervenejú a dostaví sa do nich neskutočná bolesť. Ak ste si niekedy zavreli všetkých desať do zveráka, tak asi tak nejako to bolí, auu. 
Je to hodne nepríjemné na rukách a minulú zimu som zistila, že ešte nepríjemnejšie je, keď sa to udeje na nohách. Ono totiž, ak sa dostaví takáto silná bolesť do prstov nôh, tak je dosť ťažké kráčať. Prišla som na to pri jednej zimnej prechádzke, keď som sa zdržala pri fotení prírody trošku dlhšie, ako by si moje nohy želali. A to som mala obuté teplé ponožky a kvalitné topánky, ale nič mi to nebolo platné. Dôjsť domov bol potom naozaj "zážitok". Trochu som mala obavy, ako prežijem túto zimu. Ale moje obavy boli zbytočné, táto zima bola ku mne oveľa zhovievavejšia, ako tá predošlá. Jednak nebolo počasie na dlhé prechádzky s foťákom a ani neboli také mrazy a toľko snehu, ako po minulé roky. Čo mi je zase na druhej strane aj trochu ľúto, lebo milujem zasneženú a zamrznutú zimu. Kto by mne vyhovel, že ;-)  No ale chcela som tým hlavne povedať, že mi to pripomenulo druhý bod mojej dohody (viď Život exota 8): Je naozaj zbytočné trápiť sa nad budúcnosťou, lebo človek aj tak nikdy nevie, čo budúcnosť v skutočnosti prinesie. 
A ďalším nepríjemným prejavom nedokrvenia je následný problém s pokožkou. Nedostáva sa jej potrebná výživa, čo ju oslabuje, spôsobuje vysychanie, náchylnosť na poranenia a tiež stuhnutosť prstov. Najmä zrána (ale aj po pobyte v chlade) bývajú moje ruky stuhnuté a vysušené. Môžem si ich večer natrieť čím chcem, ráno sú vždy rovnaké. Nejaký čas som to riešila, hľadala a skúšala rôzne krémy a čakala na viditeľné zmeny k lepšiemu. Keď sa žiadna zmena nedostavila, tak som to vzdala a nenatierala ničím. Ale ani tadiaľ cesta neviedla. Po čase som zistila, že natieranie síce neprináša viditeľné zlepšenie, ale nenatieranie zaručenie prinesie zhoršenie. Teraz už viem, že musím svoje ruky niečím natierať počas dňa a hlavne večer pred spaním, a to bez ohľadu na to, či vidím nejaké výrazné zmeny k lepšiemu alebo nie. A netreba mi natierať iba ruky. Sjögren a Raynaud sa v tejto veci vzájomne dopĺňajú, obaja spôsobujú vysychanie pokožky. Zatiaľ čo Raynaud iba na miestach so zlým prekrvením, Sjögren to stíha na celom tele. A obaja sú v tom dosť tvrdohlaví a neústupčiví. Takže mi nezostáva iné, len natierať, natierať a natierať...