Minulú nedeľu sa v zbore hovorilo o hľadaní:"Ja (Ježiš) som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu nájde." (Ján 10,9)
Tento verš je vybratý z textu, kde sa píše o ovciach a pastierovi. Je to široká téma, o ktorej by sa dalo veľmi veľa hovoriť, a aj sa veľmi veľa hovorilo. Vypočuli sme si mnoho zaujímavých myšlienok, ale teraz by som chcela spomenúť len tri z nich, ktoré obzvlášť prehovorili do môjho momentálneho života:
Prvá myšlienka hovorí, že ak vchádzame dverami, ktorými je Pán Ježiš, tak aj niečo nachádzame. V tejto súvislosti sa mi v mysli hneď vynorili slová z evanjelia Matúša:
"Kto hľadá, nachádza." (Matúš 7,8)
Kto hľadá a chce naozaj nájsť, musí hľadať na správnom mieste. Ak vojde dverami, ktorými je Pán Ježiš, tak nájde to, čo potrebuje. Pretože v Pánovi Ježišovi máme všetko a tým myslím úplne VŠETKO.
"Ktorý (Boh) to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!?"
(Rimanom 8,32)
K tomu sa mi viaže druhá myšlienka, a to, že ak chce niekto vojsť dverami, musí jeden priestor opustiť a do iného vkročiť. Opustiť niečo známe a vkročiť do neznáma môže prinášať aj strach alebo neistotu, ale ak vchádzame do dverí, ktorými je Pán Ježiš, niet sa čoho báť. On je mocnejší a väčší než čokoľvek, čo by nás mohlo postretnúť. A predovšetkým je v tom priestore spolu s nami, pomôže nám, dohliadne na nás, postará sa... podobne ako sa stará pastier o svoje ovečky.
"Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma, a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca."
(Ján 10,27-29)
No a do tretice pripojím myšlienku o záchrane. Ak vojdeme dverami, ktorými je Pán Ježiš, opustili sme priestor tam vonku a vošli sme do priestoru záchrany. Podobne ako Noe vošiel do korábu. Ale pozor, vstup do priestoru záchrany nemusí znamenať, že na nás čaká už len klídek a pohoda. Myslím si, že ani Noe to nemal v korábe práve jednoduché. Prvých sedem dní bol síce kľud, ale potom prišli nekonečné dni, kedy sa na zem valila voda. Zrejme cítil, ako vonku padá dážď, ako sa koráb húpe na vlnách... a podľa toho, čo sa v Biblii píše - že vodou bola zatopená celá zem - tak muselo pršať poriadne a aj vlny boli zrejme veľké. A keď konečne prestalo pršať, dostavil sa ešte vietor, ktorý mal za úlohu to obrovské množstvo vody vysušiť. Ale nech už bol pobyt v korábe akokoľvek nepríjemný alebo nepohodlný, určite to bolo oveľa lepšie, ako zostať tam vonku, kde čakala istá záhuba.
Ak teda vstúpime dverami, ktorými je Pán Ježiš, ešte to nemusí znamenať prechádzku ružovým sadom. Môžu nás postretnúť rôzne prekážky, dážď a vlny, ale vždy majme na pamäti, od čoho všetkého sme uchránení. A niekedy je možno lepšie radšej ani nevedieť, čo všetko by sa nám tam vonku mohlo prihodiť, pred čím všetkým nás náš Pán chráni. Skúsme Mu len jednoducho dôverovať, že On vie, čo nám hrozí a kadiaľ nás má viesť. A v neposlednom rade sa snažme pozerať dopredu, lebo kto vojde cez dvere, ktorými je Pán Ježiš, tak raz aj vyjde a nájde nádherné miesto:
"A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli, a mora už nebolo. A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupujúce od Boha z neba, prihotovené ako nevestu, ozdobenú jej mužovi. A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Boh, bude s nimi a bude ich Bohom. A Boh zotrie každú slzu z ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude... "
(Zjavenie 21,1-4)
"Ja (Ježiš) som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený,
a vojde aj vyjde i pašu nájde."
(Ján 10,9)