Žiak v tretej triede dostal úlohu napísať prácu na tému "ľudské telo". Svojmu učiteľovi odovzdal skutočné majstrovské dielo:
Hlava je ako guľatá lopta a dosť tvrdá. Mozog je vo vnútri hlavy a zvonku sú na nej vlasy. Vpredu je tvár, ktorou môžeme jesť alebo robiť grimasy. Žalúdok je niečo, čo je niekde uprostred vo vnútri. Keď sa dosť nenajeme, tak bolí. Potom už nepomôže ani špenát. Ruky sú na to, aby sme mohli chytať loptu, alebo aby sme sa lepšie dostali k maslu na praclíky. Prsty sú prilepené k ruke. Môžu maľovať kolieska alebo v rytme klopať na stôl. Nohy sú niečo, čoho musíme mať dve, pretože inak sa nedá chodiť. Na čo máme prsty na nohách to neviem, ale vždy ma v topánkach tlačia. To je všetko. Čo je ešte vo vnútri, to neviem. To som ešte nikdy nevidel.
Mnohí ľudia budia dojem, že napriek svojim vedomostiam majú len takéto povrchné znalosti o človeku. Ich život sa obmedzuje na jedlo, pitie a zábavy. Že majú nesmrteľnú dušu, o tom nechcú vedieť. Vedome vylučujú Boha zo svojho života.
Keď s takýmto postojom odídu zo života, raz s hrôzou zistia: Mýlili sme sa! Pretože sa tu v živote nestarali ani o Boha, ani o záchranu svojej duše, večne zahynú.
(Dobrá sejba 2016, 29.6.)
Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Rimanom 6,23
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.
Ján 3,16
Ježiš im povedal: ...amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
Ján 5,24
A tak teraz už nejsetvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Ježišovi Kristovi.
Rimanom 8,1