19. 8. 2016

Watchman Nee - Pravý život křesťana

Nedávno som dočítala knihu od Watchmana Nee s názvom Pravý život křesťana. Mnohí z vás zrejme tohto autora poznáte. Ja osobne od neho veľa prečítané nemám. Nie že by som mala niečo proti tomuto autorovi, ale na môj občas dosť unavený mozog píše pomerne zložito. V niektorých pasážach som mala problém porozumieť, čo vlastne chcel povedať. Ale prelúskala som knihu celú až dokonca a našla som v nej aj dosť takých miest, ktorým sa porozumieť dalo a boli mi na úžitok.

Táto kniha je výkladom alebo vysvetlením listu Rimanom. Vrátila ma k témam, s ktorými som sa už v minulosti zaoberala a vlastne sa stále zaoberám. Autor poukazuje na dôležité veci, ktoré si treba vyjasniť skôr, ako sa človek pustí do skutočnej služby Bohu. Hovorí o vysporiadaní sa s hriechmi a tiež o hriešnosti ako takej, hovorí o význame Kristovho kríža a Jeho krvi, hovorí o plnom vydaní sa Bohu, o tom, že z vlastných síl a schopností nedokážeme nič. Až keď všetko zložíme Pánovi k nohám, budeme mať priestor na prijatie Jeho moci ku konaniu tých správnych vecí, z ktorých bude On oslávený a budú na úžitok aj ľuďom. Nie je to práve jednoduché, ak ste to skúšali, tak iste sami viete, čo stojí zaprieť svoju dušu a celkom sa vydať Bohu. Ale bez toho to nejde.

Spomínam si na slová jednej kázne, kde sa tiež hovorilo o službe Bohu. Utkveli mi z nej v pamäti dve dôležité myšlienky. Ak slúžiť Bohu, tak podľa Jeho vôle. Ale ako to robiť, ak neviem, aká je vlastne Božia vôľa? Preto musíme Boha poznávať, pozorovať, načúvať, čítať o Ňom, aby sme mohli zisťovať akým spôsobom pracuje, čo sa Mu páči, čo Mu urobí radosť, čo Ho naopak zarmúti... A ďalšia dôležitá vec, ak už vieme, čo je vôľa Božia a úprimne ju chceme plniť, bude nás to stáť dušu. Musíme prejsť cestou zmarenia seba samého, ktorú veľmi hmatateľne vyjadril Pán Ježiš v modlitbe v Getsemanskej záhrade: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Ale nie ako ja chcem, ale ako ty." A o chvíľu nato dodáva: "Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!" (Mt 26, 38-42) Aby sme pochopili plnú váhu (ak sa to vôbec dá) týchto slov, treba si ich samozrejme zasadiť do kontextu udalosti, pri ktorej boli povedané. Pre Pána Ježiša v tomto prípade splnenie Otcovej vôle znamenalo ísť až na smrť.

V tejto súvislosti mi prichádzajú na myseľ dva dôležité verše. Slová apoštola Pavla v liste Galaťanom 2,20 a slová Pána Ježiša v evanjeliu Jána 15,5, ktoré hovoria o niečom, bez čoho môžeme na službu Bohu a Cirkvi zabudnúť, bez čoho naša služba vôbec nebude mať zmysel:

"S Kristom som ukrižovaný.
nežijem ja, ale žije vo mne Kristus."
(Galaťanom 2,20)

"Ja som vinič a vy ratolesti.
Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia,
pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť."
(Ján 15,5)