Jadrom vodcovstva je služba
Autor hneď v úvode knihy upozorňuje, že vodcami nie sú iba tí, ktorí sú viditeľne v prvej línii (starší zboru, kazatelia, evanjelisti…), a tí ostatní nie sú „laikmi“, ktorí nemusia konať ani niesť zodpovednosť. Pán Ježiš sa neriadil dvojúrovňovým náboženským systémom, ale povolával obyčajných ľudí, ktorým slúžil a zároveň ich vyučoval a povzbudzoval k službe ďalším. On nevnímal vodcovstvo ako pozíciu moci alebo popredné miesto, ale ako ochotné vydanie sa do služby druhým. Keď slúžime iným (v rodine, v zamestnaní, medzi priateľmi, susedmi… alebo v cirkvi), ovplyvňujeme ich a tým ich vedieme. Zodpovednosťou každého z nás je, aby sme ľudí, ktorých nám Boh poslal do cesty, viedli správnym smerom.
Zakorenený v Bohu
Ďalšou dôležitou vecou, ku ktorej sa autor v knihe opakovane vracia, je poznanie vlastnej identity. Len ak vodca správne a dostatočne vníma svoju identitu v Kristovi, bude schopný stáť na svojom mieste a viesť iných, a vtedy ho iní budú nasledovať. Len keď bude dobre zakorenený v Bohu, nebude mať snahu privlastňovať si niečo, čo mu nepatrí, nebude cítiť potrebu vyniknúť, nebude sa cítiť ohrozený úspechom iných či negatívnymi reakciami na svoju službu, a zároveň bude schopný správne prijímať kritiku a korekciu svojej služby. Vzorom nám je opäť Pán Ježiš, ktorý dokázal ustáť všetky turbulencie vo svojej službe vďaka tomu, že dobre vedel kým je, kto Ho poslal a akú úlohu Mu zveril.
Vydaný do služby
Autor sa v ďalších kapitolách venuje konkrétnym aspektom a princípom vodcovstva. Dotýka sa vecí ako napr. prežitie vlastného povolania do služby. Hovorí o rozlišovaní, či sme povolaní „zhora“ alebo „zdola“, alebo o nákladoch, ktoré nás služba bude stáť. Hovorí o niektorých konkrétnych vlastnostiach a schopnostiach vodcu. Hovorí o dôležitosti cieleného budovania vzťahov – s veriacimi i neveriacimi. Hovorí o potrebe aktívneho vyhľadávania a prijímania tých, ktorých nám Boh poslal do cesty, aby sme im slúžili a viedli ich k službe ďalším. Zaoberá sa zvládaním skúšok a krízových situácií, ktoré v živote každého vodcu celkom určite prídu. Hovorí o tom, ako riešiť konflikty alebo ako si poradiť s negatívnymi odozvami ako je nerešpektovanie vedenia, odmietnutie, zrada. Hovorí tiež o tom, ako vyzerá alebo by mala vyzerať Cirkev v Ježišovom štýle a mnoho ďalšieho.
Zanechať odkaz
Okrem iného sa autor venuje aj otázke odovzdávania alebo zanechania odkazu. Každý vodca si potrebuje dávať pozor, čo po sebe zanechá. To najdôležitejšie, čo po sebe zanechal Pán Ježiš, nebol dobrý dojem, perfektne fungujúca organizácia, či nejaký pozemský majetok… Samozrejme, každá dobre fungujúca služba potrebuje aj isté materiálne a organizačné zázemie a ako sa v knihe dočítame, Pán Ježiš venoval náležitú pozornosť aj takýmto veciam. No to najhlavnejšie, čo po sebe zanechal, bolo jasné svedectvo o Bohu a dôležité hodnoty pre život. Ľudia si však nezapamätajú primárne to, o čom im budeme rozprávať, ale oveľa viac to, čo budeme pred ich očami prakticky žiť.
Kniha je rozdelená na 40 krátkych kapitol (zhruba 2-5 strán) vždy s jednou ucelenou myšlienkou. V každej kapitole sa autor najskôr zameria na Pána Ježiša, potom opisuje, čo sa on sám v danej oblasti naučil a nakoniec prikladá zopár myšlienok, ktoré by mohol čitateľ využiť vo svojom živote. Je to čítanie nenáročné na čas, ale o to hlbšie. Ak máte ráno trochu viac času, možno takých 10-15 minút, môžete túto knihu použiť ako ranné čítanie, nad ktorým budete potom počas dňa premýšľať.