Jonáš - zvláštna kniha
Biblická kniha Jonáš je zvláštnou knihou z viacerých aspektov. Prvá zvláštna vec, na ktorú narazíte, je Jonáš 3 dni v bruchu veľkej ryby. Mnohí hovoria, že Jonáš je len mýtus, len obraz alebo rozprávka pre deti. Mnohí sa podkýňajú a padajú práve na tej veľkej rybe. Ja osobne verím, že Jonášov príbeh je skutočný, tak ako celá Biblia píše o skutočných reálnych veciach. Ak Boh len svojím slovom dokázal stvoriť zem a všetko čo je na nej a má nad tým všetkým moc, prečo by nezvládol takú maličkosť, ako je prežitie Jonáša vo veľrybe?
Ďalšia zvláštnosť tejto knihy spočíva v základnej udalosti, od ktorej sa celý dej odvíja - a to je Jonášov hriech, jeho zlyhanie, neposlušnosť. Kto z nás by chcel byť ako Jonáš, aby sa tak veľa hovorilo a napísalo o jeho hriechu, aby bol výstražným príkladom?
Aj samotný dej tejto knihy je tak trošku netypický - opis Boha, ako zápasí so svojím tvrdohlavým prorokom. Akoby sa Boh a Jonáš navzájom doťahovali. (Aj keď samozrejme Boh je ten, ktorý je tu pánom situácie.) Boh posiela Jonáša do veľkého mesta Ninive. Ale pre Jonáša to zjavne nebolo dosť veľké mesto na to, aby tam šiel. Zobral nohy na plecia a utekal presne opačným smerom. A Boh posiela veľký vietor. Ale Jonáš schádza do podpalubia a ide spať. A Boh posiela veľkú rybu. Tu sa zdá, že Jonášov odpor sa zlomil, že ľutuje a poučil sa. Ale o chvíľu uvidíme, že až tak veľmi sa zase nezmenil.
Na chvíľu sa chcem pristaviť aj pri niekoľkých detailoch. Možno ste už čítali moje predošlé články o Jonášovi, takže sa nebudem opakovať, len pridám pár ďalších postrehov:
Boh posiela Jonáša do mesta Ninive, ktoré považuje za veľké (1,2). V čom spočívala veľkosť tohoto mesta? V 3. kapitole sa píše: "Ninive bolo veľké mesto pred Bohom" (3,3). Nešlo tu o ľudský pohľad alebo ľudské merítka veľkosti, išlo o to, že Boh mal o Ninive záujem. A o čo má Boh záujem, to je okamžite vyvýšené nad všetko ostatné. Jonáš mal vedieť, že keď má Boh o niečo záujem, tak on je povinný nechať všetko bokom, odložiť hnev alebo nenávisť voči nepriateľom a podrobiť sa Božím záujmom.
Ale Jonáš si povedal (1,3): "Ja radšej zaplatím a odcestujem niekde inde." Hriech vždy stojí výdavky, nie len peniaze ale často aj čas, zdravie... hriech nikdy nie je zadarmo! Jonáša to stálo peniaze ale aj mnoho strachu. Aj keď sa tváril ako hrdina, keď hovorí "hoďte ma do mora" (1,12), určite musel prežívať ťažké chvíle. A čo asi musel prežívať v bruchu veľryby?!?
Po vyslobodení z veľryby dostane Jonáš tú istú úlohu - priniesť Božie posolstvo do Ninive. Tento krát Jonáš ide, dokonca poslušne čaká na nové slovo (3,1), nebeží len na základe toho, že už raz nejaké slovo dostal. To mi ukazuje na dôležitú vec - prorok Boží nemôže ísť pracovať bez svojho Boha. Aj keď v minulosti dostal nejaký príkaz a vie, že je Bohom poverený, predsa v tom okamihu, keď ide svoje poverenie naplniť, potrebuje aktuálnu prítomnosť svojho Boha pri sebe. Potrebuje aktuálne Božie vedenie.
Príbeh o vcítení a druhej šanci
Z knihy Jonáša by sa dalo vytiahnuť určite ešte mnoho poučných myšlienok a postrehov, ale to hlavné, čo som si pri čítaní tohoto príbehu uvedomila, téma, ktorá sa tiahne celou touto knihou, je vedieť sa vcítiť do potrieb iných, vedieť poskytnúť iným druhú šancu.
Jonáš zlyhá, neposlúchne príkaz a uteká, dostáva sa kvôli tomu do veľkých problémov a nakoniec bojuje o holý život. Boh však na neho nezanevrel, nepovedal si "veď Jonáš dostal to, čo si zaslúžil". Boh ho zachránil a po vyslobodení z veľryby mu dáva novú šancu, znova ho posiela do Ninive. Jonáš tentokrát poslúchol, počkal na nové slovo od Hospodina a odchádza splniť svoju úlohu. Ale je vidieť, ako veľmi rýchlo zabudol, že on sám zlyhal a dostal druhú šancu a mal by ju dožičiť aj iným.
Neprichádza do Ninive s pocitom vcítenia sa, nemá v pláne dať im príležitosť na pokánie a nový začiatok. Odovzdal im posolstvo od Boha, až na to, že tú dobrú správu, čo mohol ešte dodať, hovorí Ninivský kráľ: "Kto vie? Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli" (3,9). Jonáš práve takto Boha poznal, vedel, že Boh je milostivý( 4,1-2) a predsa o tom pred Ninivčanmi pomlčal. Tak trochu Jonáša chápem, bol to Boží prorok, prorok Boha Izraela, bolo v ňom zakorenené, že Izrael je oddelený od ostatných národov, že Boh sa stará predovšetkým o Izrael a zbavuje ho jeho nepriateľov. A zrazu dostal úlohu zaniesť posolstvo práve nepriateľom Izraela a ešte s tým rizikom, že by sa snáď Boh mohol nad nimi zľutovať! Pre Jonáša to bol riadne ťažký oriešok, znamenalo to prekonať všetky doterajšie predstavy o Bohu, prekonať samého seba.
Boh posiela Jonáša, pretože Ninivčania potrebovali záchranu. Jonášovi ale nezáležalo na rovnakých veciach ako Bohu - na každom jednom hriešnikovi. Viac sa staral o to, ako vyzerá: "ja som vedel, že nedodržíš, čo si zamýšľal, ako teraz vyzerám, ako falošný prorok, radšej chcem zomrieť" (4,1-3).
Jonáš sa stále nevzdáva, postavil si prístrešok na bezpečnom mieste a pozoroval, čo sa bude diať. Chcel vidieť, ako Boh zničí Ninive, malo by dostať, čo si zaslúži! Ale Boh k Jonášovi akoby hovorí : "a čo ty, nepamätáš si už, ako si ty dostal druhú šancu? Mohol som ťa nechať zomrieť v tej veľrybe, veď ja mám dosť iných služobníkov. Ale dostal si milosť, pretože ja sa viem vcítiť do tvojej situácie. Chcem ti povedať, že si taký istý ako sú oni, že aj oni potrebujú moju milosť, tak ako ju potrebuješ ty."
Sme zvyknutí, že knihy väčšinou končia happyendom, ale kniha Jonáš je bez konca. Boh tu má posledné slovo, Jonáš akoby už nemal čo povedať. Chýba tam ukončenie, ako napríklad, že Jonáš sa polepšil, že pri najbližšej príležitosti sa už zachoval správne...
Jonášov príbeh má mať pokračovanie v nás. Boh nás chce naučiť, aby sme vedeli pochopiť druhých ľudí, aby sme sa vedeli vcítiť do ich potrieb, aby sme im vedeli priniesť posolstvo záchrany, aby sme im vedeli byť blízkymi, aby sme im dokázali dáť druhú šancu. Jonáš nemal u Boha protekciu, nestalo sa len jemu, že dostal druhú šancu. Samozrejme, nie každému sa stane niečo tak veľké, aby bol zachránený z brucha veľryby, ale ku každému má Boh rovnaký prístup, každému dáva nové príležitosti.
Nedávno som videla zaujímavo spracovaný Jonášov príbeh v animovanom filme Dobrodružstvo pirátov v zeleninovej krajine. Je to síce rozprávka pre deti s kopou vymyslených scén, ale veľmi dobre vykresľuje, čo znamená vcítiť sa do potrieb iných a jednoduchým spôsobom pripomína nie len deťom, ale aj nám dospelým, že jeden z najväčších darov, aký možno dať alebo aj prijať, je druhá šanca. Ak máte chvíľu čas, pozrite si ju, dobre sa zasmejete ale aj poučíte...