Istá a pevná kotva duše

Na prelome októbra a novembra si viac ako obvykle pripomíname našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Ja osobne nemám potrebu tráviť tieto dni práve na cintoríne, lebo viem, kam odišli alebo raz odídu tí, na ktorých najviac myslím.

No aj keď viem, že ich odovzdávam do tých najvzácnejších rúk – do rúk Pána Ježiša Krista – aj tak nie je ľahké rozlúčiť sa. V takýchto chvíľach mi pomáhajú vzácne a potešujúce slová z jednej knihy. Autor v nej veľmi pekne zobrazil vzájomné spojenie tých, ktorí svoju nádej zakotvili v Bohu.

Mesto ležiace na vrchu sa nedá ukryť

Ako dieťa som rada pozorovala noc. Keď som nemohla večer zaspať, pozerala som do tmy a počítala svetlá v oknách okolitých domov. Keď bola bezoblačná obloha, tak aj drobné svetielka hviezd. To mi pripomína biblické slová o svete, ktorý leží v tme a naliehavo potrebuje svetlo.

A odpusť nám naše... klebety

Ak ste čítali knihy od Marušky Kožlejovej Skonc (mimochodom zaujímavé čítanie), tak vám nasledujúca myšlienka nebude neznáma. Vo svojej poslednej knihe spomenula užitočnú radu, ktorá sa jej dostala: „Vieš, Maruška, hovoriť o ľuďoch tak, aby to nebolo ohováranie, sa dá len vtedy, keď človek, ktorému to rozprávaš, je buď súčasťou problému, čo sa snažíš vyriešiť, alebo súčasťou jeho riešenia.“

Keď intuícia nestačí

Zrejme každý z nás má a do istej miery aj využíva intuíciu. Mám na mysli situácie, kedy človek dokáže bez predchádzajúcej prípravy niečo zvládnuť, správne odhadnúť, improvizovať...

Stvorení pre plnosť

Nedávno som písala o preťažení, vyhorení a o potrebe robiť v živote zmeny. Dnes k tomu pridám ešte jednu užitočnú myšlienku. Keď som sa prvýkrát pokúšala vo svojom živote urobiť trochu väčšie zmeny, jeden brat v Kristovi mi položil dôležitú otázku, ktorá mi odvtedy už veľakrát pomohla.

Znovu zapáliť oheň

Vyhorenie alebo preťaženie sú pojmy, o ktorých počúvame stále častejšie a nevyhýbajú sa ani úprimným kresťanom. Sama som si takýmto životným obdobím prešla a pokúsim sa k tomu napísať zopár užitočných myšlienok.

Božie meno a jeho charakteristiky

Už dlhšiu dobu som sa chcela dozvedieť niečo viac o Božích menách, pretože je v nich ukrytý Boží charakter. Čím viac poznávame Boha, tým viac Mu dokážeme dôverovať, ako vyznáva Dávid v jednom zo svojich žalmov: V teba dúfajú tí, čo poznajú tvoje meno, veď ty, Hospodin, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. (Žalm 9,11)

Nezvyčajné zrkadlo

Zrkadlo je dnes už bežnou súčasťou našich životov a pomerne často doň pozeráme. Ak je kvalitné, malo by nám ukázať pravdivý obraz vecí, ktoré sú v jeho dosahu. Vidíme v ňom samých seba spredu a tiež z uhlov, z ktorých by sme sa inak nevideli, ale môžeme ho využiť aj na to, aby sme videli veci za sebou alebo okolo nás. Zrkadlo nám slúži aj na to, aby sme sa mohli zariadiť podľa toho, čo v ňom vidíme. Aby sme vedeli skorigovať svoj vzhľad alebo robiť správne rozhodnutia, napríklad v cestnej premávke. V dnešných časoch si bez neho už len ťažko vieme predstaviť bežný každodenný život. O zrkadle sa zmieňuje aj Biblia – síce nie často, ale nájdeme v nej zopár dôležitých slov alebo metafor o tomto užitočnom predmete. Skúsme sa nad nimi na chvíľu zamyslieť.

Nepopísaný list

Väčšina úprimných kresťanov sa snaží nielen od Boha prijímať, ale aj dávať. Snažíme sa nejakým spôsobom prispievať k Božiemu dielu, čo je samo o sebe správne. Biblia nás nie raz vyzýva k aktivite, k šíreniu evanjelia vo svete a k budovaniu Cirkvi (napr. Mt 28,19-20). Alebo aj k takým obyčajným veciam, ako je pomoc núdznemu, zdieľanie radosti alebo zármutku s blízkymi, či dokonca pomoc nepriateľovi…

Kresťanská domácnosť

Na úvod nášho premýšľania o domácnosti alebo o domove sa pozrieme do evanjelia Lukáša 15,11-32. Nachádzame tu známy príbeh o márnotratnom synovi. Ten sa po odchode z domu a nepríjemných zážitkoch vo svete rozhodol vrátiť naspäť k otcovi. Z uvedeného textu vieme, že otec ho už čakal a vieme aj to, čím všetkým ho zahrnul.

Pane, smiem si pri Tebe odpočinúť?

K nedeľnému zamysleniu vám ponúkam jednu zaujímavú úvahu nad Božím slovom, ktorú som si nedávno vypočula. Autor úvahy sa zamýšľal nad príbehom učeníkov na loďke v búrke. Prečítajte si najskôr evanjelium Marka 4,35-40.

Boh nádeje nech vás naplní...

Priblížil sa koniec roka a s ním aj čas bilancovania. U nás doma v rodine bol uplynulý rok 2021 náročný a neraz spojený so slzami, no napriek tomu v mojich myšlienkach prevláda vďačnosť. Keď pomyslím na to, koľko ťažkých vecí sme museli prekonať, myslím zároveň aj na to, ako nám Boh dával k tomu všetkému silu, ako sa o nás vždy v pravý čas postaral. Nedal nám kopec sily alebo iných potrebných vecí dopredu, do zásoby, čo by bolo iste jednoduchšie. Ale dával nám každý deň toľko, koľko sme práve potrebovali. A to ma napĺňa nádejou, že aj v budúcom roku dostaneme práve včas všetko, čo bude treba.

Prvý a Posledný a Živý...

Tento článok som napísala pred dvoma rokmi, no aj dnes je pre mňa a moju rodinu rovnako aktuálny. Rodinná situácia sa nám odvtedy veľmi nezmenila, možno sa ešte o čosi viac skomplikovala. A tak v týchto dňoch opäť premýšľam nad slovami zo Zjavenia Jána 1,17 a pripomínam si, že v tom všetkom nie sme sami, že je s nami Ten najmocnejší...

Zoznam vecí, ktoré sa nezmenia

Nedávno som sa začítala do jednej detskej knihy. Bol to jednoduchý a vcelku pekný príbeh o tom, ako sa desaťročná Bea vyrovnávala s neľahkými zmenami vo svojom živote. Keď jej rodičia jedného dňa oznámili, že sa v ich rodine budú diať nové veci a možno trochu bolestivé zmeny, darovali jej malý zošit so zoznamom vecí, ktoré sa napriek všetkému nikdy nezmenia. Boli v ňom uisťujúce slová o tom, že mama a ocko ju budú vždy ľúbiť, že vždy bude u nich vítaná, vždy bude mať svoj domov… a postupne si tam Bea dopĺňala ďalšie veci, na ktoré sa mohla v neistých časoch spoliehať.

Prosím, zmeň moje myslenie

Nedávno som sa rozprávala s jednou priateľkou, debatovali sme o viacerých témach a dosť veľa sme hovorili aj o viere v Boha. Uprostred tohto rozhovoru mi zrazu položila nečakanú otázku: „Čo si myslíš o utrpení starších ľudí pred ich odchodom z tohto sveta?“

Když Bůh mlčí

Pôvodne som vám chcela toto video posunúť v nedeľu, ale akosi nevydalo. Nevadí. Túto zaujímavú a hlavne veľmi užitočnú kázeň si môžete vypočuť pokojne aj v pondelok...

 

Novoročné predsavzatia

Počas tohto týždňa by sme sa za normálnych okolností stretávali v zbore každý večer k čítaniu Božieho slova a modlitbám. Je to fajn začiatok roka a chýba mi to. Ale nič sa nedá robiť, niektoré veci neovplyvníme. Jednak sú to prísne nariadenia vlády a potom aj moja péenka kvôli nedávno prekonanému covidu.

Zostávaj v oblaku a buď oblakom...

Začal nám opäť ďalší rok a tak vám chcem doňho popriať všetko dobré. Aj keď doňho vstupujeme možno s uboleným telom alebo srdcom po tom, čím sme si v poslednej dobre prešli, a možno s obavami a strachom z toho, čo nás čaká. Ale zároveň vstupujeme doňho s istotou, že Boh je s nami a s vedomím, že tí, ktorí sa Bohu naplno odovzdali skrze Jeho Syna, Pána Ježiša Krista, sú súčasťou Jeho nepremožiteľnej Cirkvi (Mt 16,18). A preto by som vás chcela potešiť a trochu povzbudiť jedným krátkym článkom, ktorý som pred pár mesiacmi vyhrabala v otcových starých rukopisoch. Článok napísal pred niekoľkými destiakami rokov, ale aj dnes je rovnako aktuálny a povzbudivý:

Hlad nie je dobrý radca

Počas tohtoročnej jari sme sa niekoľko mesiacov nemohli spoločne stretávať pri nedeľných bohoslužbách, ani na biblických či modlitebných hodinách. A teraz na jeseň sme si to znova zopakovali. Pre niektorých to boli nezvyklé chvíle a pre niektorých možno ani nie. Pre mňa osobne to nebola úplne nová skúsenosť, už v minulosti sa mi stávalo, že som bola zopár mesiacov (občas to vydalo aj na pol roka) odrezaná od návštev v zbore. Môže za to moje ochorenie, ktoré ma z času na čas donúti zostať doma na dlhodobej péenke.

Boh a jeho poslušné farby

Ako je náš Boh na tom s farbami? Stačí sa pozrieť na svet okolo nás, obzvlášť na jar, keď sa všetko v prírode prebúdza, rastie, kvitne... Alebo sa stačí pozrieť do ríše zvierat, aj tam objavíme nekonečnú pestrosť farieb a vzorov. Už to nám svedčí o tom, že Boh má zmysel pre krásu a pre farby, stvoril pre nás naozaj nádherný svet. Keď ho tvoril, niekoľkokrát ho zhodnotil ako dobrý: „a Boh videl, že je to dobré“. Dokonca pri závere stvorenia hovorí, že je to „veľmi dobré“ (Gen 1). Kto iný by to mohol lepšie posúdiť, ak nie sám Stvoriteľ, ten, ktorý má všetku múdrosť a teda presne vie, čo je pre život človeka užitočné? Boh usúdil, že človek potrebuje k životu farby a tak mu ich doprial, dalo by sa povedať, plným priehrštím.