Život k nám prichádza ako tajomstvo. Všetci máme tú istú dilemu - túžime po živote, ale nevieme, kde ho hľadať. Pýtame sa, či ho vôbec nájdeme. Vyzerá to totiž tak, že túžba po živote, ktorú máme v sebe, sa nezhoduje so životom, ktorý nachádzame okolo seba. Niekedy sa nám zdá, že to, čo máme, je takmer to, čo chceme, ale nikdy to nie je úplne ono. Náš život je pre nás hádankou. Odpovede nedostávame s rodným listom. Musíme putovať, aby sme našli život, ktorý má pre nás hodnotu. A sprievodcom, ktorého sme dostali, je túžba hlboko v našom vnútri. Je to túžba, ktorú si často ani nevšímame alebo si ju mýlime s niečím iným, alebo ju dokonca ignorujeme. Najväčšia ľudská tragédia spočíva v tom, že prestávame hľadať. (str. 11-12)
Ako ste si už prečítali v úvodnej ukážke, táto kniha sa snaží tak trochu poodhaliť a nazrieť do ľudského srdca. Ukazuje na skutočnosť, že nech už sme akýkoľvek a žijeme kdekoľvek, stále niečo hľadáme, vždy sa nájde niečo, čo by sme chceli zmeniť, zlepšiť alebo odstrániť z nášho života. Vlastne neustále hľadáme ten pravý život. Ale prečo? Prečo nedokážeme byť nikdy úplne spokojní s tým, čo máme?
Autor postupne hovorí o rôznych veciach, ktoré sa často spájajú s našimi túžbami. O tom, ako veľmi naša túžba ovplyvňuje našu vieru, modlitbu, nádej, lásku... Hovorí o dôsledkoch potláčaných alebo nesprávne nasmerovaných túžob. Upozorňuje na nebezpečenstvo falošných túžob alebo nebezpečenstvo závislosti na túžbach. Niekedy sú túžby spojené s čakaním a možno s bolesťou. A niekedy ísť za túžbou znamená opustiť to, čo nám je drahé, niekedy "nás Boh musí oslobodiť práve od toho, čo nás podľa nášho názoru zachráni." (str. 96)
Táto kniha sa ale nezaoberá len všeobecne našimi malými, či väčšími každodennými túžbami. Celou knihou sa tiahne ako ilustrácia príbeh o mrožovi, ktorý stratil more. Teraz žije na púšti. Zo začiatku si spomínal na more, sníval o ňom a stále dúfal, že sa tam raz vráti. Ale bol na púšti už tak dlho, že postupne zabúdal a takmer sa nechal presvedčiť, že more neexistuje, že púšť je jeho skutočným domovom. Nepodobá sa to nápadne na príbeh nášho života? Autor sa nás snaží priviesť k tomu, odkiaľ naša túžba a nespokojnosť vlastne pramení. Aby sme našli to, po čom naozaj v hĺbke svojho srdca túžime. Čo vlastne chceme? Aby sme pod kopou iných túžob našli tú najdôležitejšiu, ktorá nás privedie k životu - túžbu po mori, z ktorého pochádzame. A aby sme sa nebáli za tou túžbou ísť. Tak, ako mrož z príbehu, jedného rána jednoducho vstal a vykročil, aby svoje more našiel.
Autor nám pripomína, odkiaľ sme vypadli. Že pochádzame z raja a miesto, kde teraz žijeme, je len dočasné, nie je naším skutočným domovom. Preto by sme sa nemali toľko čudovať, že tu nedokážeme nájsť dokonalý život. Boli sme stvorení pre večnosť, tak ako mrož bol stvorený pre more a púšť mu nikdy nemohla nahradiť jeho skutočný domov. Túžba po skutočnom živote, ktorú každému jednému z nás do srdca vložil Boh, je vlastne túžbou po večnosti. Najväčšou tragédiou života je, ak sme uverili, že púšť je naším domovom, že more neexistuje, ak sme svoju túžbu zabili - lebo to by sme zabili svoje srdce.
Autor sa zastavil aj pri téme, o ktorej sa moc nehovorí, hoci si myslím, že sa to mnohých kresťanov dotýka. Totiž mnohým z nás túžbu po večnosti kalí smútok za touto zemou, za týmto životom. Predstava, že v nebi to bude nekonečná bohoslužba, chválospevy... a nuda. Biblia síce hovorí, že zem a nebo pominú, ale hovorí aj o novom nebi a novej zemi - nestratíme všetko, ale získame to v oveľa lepšej podobe. Boh do nás pri stvorení vložil svoj obraz. Keď sa naň lepšie pozrieme, nie je to len obraz Božích vlastností ako spravodlivosť, svätosť, pokora, tichosť, pokoj... ale aj obraz Jeho tvorivosti a pracovitosti. Spomeňte si, ako Boh tvoril svet, obzrite sa okolo seba, aký nádherný ho stvoril a ako neustále pracuje na jeho udržiavaní. Myslím, že Bohu jeho práca robí radosť, je na svoje dielo hrdý (prečítajte si napr. Jeho rozhovor na túto tému s Jóbom) a myslím, že Boh nepozná slovo nuda. Takže keď Boh hovorí svojmu vernému služobníkovi "vojdi do radosti svojho Pána" (príbeh o hrivnách, Matúš 25) zrejme tým nemyslí len nekonečné spievanie chválospevov. V Lukášovom evanjeliu sa ten istý príbeh dokonca končí slovami "ujmi sa vlády nad desiatimi mestami" (Lukáš 19,17) a to mi už zaváňa prácou...
Autor tiež poukazuje na chybu, ktorej sa niektorí dopúšťajú, keď si myslia, že kresťanstvo a Biblia vyžadujú nájsť úplnú spokojnosť v terajšom živote, žiadajú od človeka rezignáciu, aby sa jednoducho zmieril so svojím životom a pochoval všetky svoje túžby a sny. "Veď Boh mi dáva to, čo k životu potrebujem. Nepatrí sa, aby som chcel niečo viac, aby som mal ešte nejaké priania." Práve naopak, sám Pán Ježiš často krát privádzal ľudí k ich srdcu, k ich túžbam. Mnohých chorých sa najskôr pýtal: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Napríklad v Matúšovi 7,7 Pán Ježiš hovorí: "Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Sú to odvážne, provokačné slová. Proste, hľadajte, klopte - tieto slová pozývajú a vyvolávajú túžbu. Čo vlastne chcete?" (str. 47)
Čo vlastne chceme? Mnohí z nás sa naučili rozhodovať podľa toho, čo je správne, ale nikdy nemali odvahu rozhodnúť sa na základe svojej túžby. Možno ako správni kresťania dokážeme odpovedať na otázku "Čo je správne?" ale ak sa niekto spýta "Po čom túžiš?"...
Toto bolo niekoľko myšlienok, ktoré mňa v tejto knihe oslovili. Ale nájdete v nej toho oveľa viac, nechcem prezrádzať všetko. Ja osobne by som potrebovala, keby autor v niektorých veciach zašiel viac do hĺbky. Pri niektorých témach mi trochu chýbalo nejaké hlbšie vysvetlenie, zdali sa mi nedokončené a zostali mi trochu nejasné. Ale inak to bola kniha poučná a zaujímavá. Poskytla mi pohľad na život tak trochu z výšky, z nebeskej perspektívy. Pripomenula mi, odkiaľ pochádzam a kde je môj skutočný domov. Na jednej strane je prirodzené hľadať najlepší spôsob, ako prežiť tento pozemský život, pátrať po lepších veciach, mať sny a túžby. Ale zároveň nesmieme zabúdať, že toto ešte nie je ten skutočný život, pre ktorý sme boli stvorení, to najlepšie ešte len príde! Ale aby sme dovtedy ustrážili svoje srdce plné túžob, je veľmi dôležité vedieť, čo vlastne chceme a kam kráčame.
Diabol vidí svoju príležitosť. Prichádza k Ježišovi tak, ako prichádza k nám - v našom hlade. A hovorí toto: "Vieš, nemusíš byť hladný. Sú tu možnosti." ...Ale kto by vymenil poriadny sedliacky obed za tanier zákuskov? Naozaj, zdravá túžba vie, čo chce. Keby sme hlbšie a jasnejšie túžili, videli by sme, čo sa nám ponúka. Keby sme dobre vedeli, v čom spočíva skutočný smäd nášho srdca, pozreli by sme sa podvodníkovi do tváre a vysmiali by sme ho. (str. 176-177)