Na mojom blogu ste už mohli čítať o ľuďoch, ktorí na vlastnej koži prežili vojnu. Žid, ktorý sa snažil uniknúť z Varšavského geta - Wladyslav Szpilman, alebo holanďanka Corrie ten Boom, ktorá zažila hrôzy koncentračného tábora, pretože doma ukrývala Židov... Príbeh Marie Anne Hirschmann je trochu odlišný, je to pohľad na kruté časy 2. svetovej vojny z trochu iného uhla. Maria Anne Hirschmann bola mladá nacistka, úplne oddaná Hitlerovým ideálom. Tesne po vojne sa však karta obrátila a ona sama sa ocitla na druhom brehu, medzi tými, ktorí nič neznamenali, nemali žiadne práva. Ako sudetská Nemka musela po vojne bojovať o svoj holý život. Postupne musela bolestivo pochopiť, že Hitlerove sľuby boli len lži a jeho ideály nič dobré nepriniesli. Pomaly, zvláštnymi cestami odovzdala svoj život Bohu a stala sa Jeho usilovnou služobníčkou.Maria Anne Hirschmann, zaslobodna Appelt, vyrastala v horskej dedinke Hutberg v sudetských Čechách. Jej rodným jazykom bola nemčina, no zároveň dobre ovládala aj češtinu. Jej vlastná matka ochorela a zomrela, keď bola ešte veľmi malá. Otec si ju nechcel nechať a tak si ju zobrala matkina kamarátka, ktorá mala sama štyri deti. Malá Marichen (Maruška) získala štyroch starších bratov a milujúcu matku. Nevlastný otec však príliš láskavý nebol, aspoň to nedával najavo. Jej nevlastní rodičia boli veriaci, zvlášť matka ju naučila milovať Boha, modliť sa a čítať Bibliu.
Vojnové časy
V roku 1938 sa prvý krát stretla s nemeckými vojakmi a Hitlerovou ideológiou. V septembri 1938 vstúpili vojská Adolfa Hitlera do Československa, aby "oslobodili" svojich nemeckých bratov "utláčaných" českou vládou. Adolf Hitler mal v pláne pripojiť Sudety k Tretej ríši. Sľuboval koniec hladu, nezamestnanosti a iných problémov. Dával im nádej na lepšiu budúcnosť. Vtedy ešte nemohli tušiť, čo všetko má v skutočnosti Hitler v pláne. Dokonca si chvíľu mysleli, že snáď Boh poslal nemeckých vojakov, aby im pomohli dostať sa z hospodárskej krízy. Marichen bola usilovná študentka. Urobila skúšky do Hitlerovej špeciálnej školy na výcvik vedúcich nacistickej mládeže. Ako 14-ročná odišla študovať do Prahy. Bola veľmi dobrá žiačka, v škole sa jej dostávalo uznania a spomienky na rodinu, matku, aj na Boha postupne bledli. Vďaka svojej chudej postave, pripomínajúcej skôr chlapca, dostala prezívku Hansi (Honzík). Hodiny ateizmu jej postupne vštepovali Hitlerovu ideológiu a potláčali vieru v Boha. Zozačiatku to v jej srdci vyvolávalo boj a zmätok medzi tým, čo ju učila matka a čo počúvala v škole, ale nakoniec zvíťazil Hitler. Oddala sa naplno službe veľkému Vodcovi a náboženstvo rodičov odložila bokom.
Hansi pracovla ako vedúca mládeže v Hitlerjugend a pred vojnou bola tak trochu chránená tým, že bola v škole. Ale nie natoľko, aby dobre nepocítila hlad a biedu, ktoré vojna so sebou prinášala. Nemala však dostatočnú predstavu o tom, ako to vyzerá tam vonku, priamo na bojisku. Len občas sa dozvedala smutné správy od ranených vojakov, ktorí nie celkom zdieľali jej hrdosť a oddanosť Hitlerovi. Tu a tam stretávala ľudí, ktorí pomaličky nahlodávali jej ideálny obraz Hitlera a jeho budovania Tretej ríše. V tom čase sa prostredníctvom dopisov zoznámila s nemeckým námorným dôstojníkom Rudym Hirschmannom, s ktorým sa v lete 1944 zasnúbili. Rudy pochádzal z bohatej rodiny a Hansi, sirota z chudobných pomerov, nebola pre Rudyho rodičov dosť dobrá, takže sa nakoniec museli rozísť. Vojna stále nekončila, prichádzala stále väčšia bieda, hlad, zima, časté bombardovanie... a Hansi mala vo svojom vnútri stále viac otázok a pochybností.
Náhly obrat
V marci 1945 dostala rozkaz opustiť Prahu. Krátko nato bola Praha dobytá Rusmi. Hansi len ťažko prijímala krutú pravdu, že Hitlerove ideály boli lož a žiadne Hitlerove víťazstvo už nepríde. Teraz začali pre ňu oveľa ťažšie časy. Nemci museli nosiť na ruke bielu pásku a robiť nútené práce pre komunistov. Češi sa stali ich dozorcami a otrokármi, Rusi znásilňovali nemecké dievčatá a ženy. Napriek všetkej tej biede, hladu a utrpeniu ju neustále niečo chránilo pred najhorším. Vtedy Hansi netušila, že to Boh sa stará o jej život. Na Boha už dávno zabudla.
Podarilo sa jej ujsť z pracovného tábora a pokúsila sa o útek do západného Nemecka. Východné Nemecko, ako aj Československo, bolo komunistické, okupovali ho Rusi, takže prechod hranice z Čiech do východného Nemecka nebol príliš ťažký. Po vyčerpávajúcom putovaní a strádaní sa dostala k hraniciam západného Nemecka, kde ju čakalo kruté prekvapenie. Hranica bola ostro sledovaná a utečenci bez milosti strieľaní. Len o vlások unikla guľkám a dostala sa na druhú stranu. Po dlhom čase znova zažívala dobrotu a láskavosť, ktoré ju neustále vyvádzali z rovnováhy. Americkí vojaci namiesto znásilnenia jej dali najesť a poskytli nocľah. Červený kríž jej poskytoval stravné lístky, aby nemusela hladovať...
Nový začiatok
Usadila sa v Bavorsku, po nejakom čase sa jej podarilo nájsť prácu učiteľky. Tu sa po rokoch znova stretla so zvesťou o Bohu, dokonca, aby získala učiteľské miesto, musela prehlásiť, že je katolíčka. Navonok sa síce tak tvárila, ale jej vnútra sa to veľmi nedotýkalo. Znova sa stretla s Rudym Hirschmannom a zosobášili sa. Rudy v tom čase študoval v Mníchove a popri tom načierno predával cigarety. Hansi nenávidela jeho nelegálne obchody. Ich manželstvo bolo plné konfliktov a nedorozumení, po roku začali uvažovať o rozchode. Obrat nastal, keď Rudy jedného dňa prišiel domov s Bibliou. Začal ju študovať a chodiť do skupinky kresťanov. Postupne on aj Hansi uverili v Boha a našli novú nádej vo svojom živote. Pochopili, že to Boh ich oboch previedol vojnou a spojil do manželstva. Verejne sa prihlásili k protestantskej cirkvi, vďaka čomu Hansi prišla o prácu. Rudy prerušil štúdium, aby sa staral o rodinu. Nájsť prácu bolo ale ťažké, pretože Rudy bol bývalý nacistický dôstojník, ktorý počas vojny bojoval proti Američanom. Bolo ťažké zohnať bývanie aj peniaze. Neustále sa sťahovali a nikde nezostali tak dlho, aby to mohli považovať za svoj domov. Ich túžbou bolo odísť raz do Ameriky, ale Rudy pre svoju minulosť nedostal povolenie vycestovať. Spoločne sa rozhodli slúžiť Bohu. Postupne sa s Rudym učili počúvať Boží hlas a poslúchať, pracovať pre Boha, aj keď to nebolo jednoduché. V západnom Nemecku sa im narodila dcéra Christel a neskôr syn Michael.
Splnený sen
Po dlhom čase sa im predsa len ich sen splnil a 5.5.1955 prileteli do Ameriky. Prvý dojem bol však šokujúci: iná mentalita ľudí, iná kultúra, iný spôsob obliekania, nový jazyk... (Rudy vedel niečo po anglicky ale Hansi ani slovo). Usadili sa v Michigene. Museli tvrdo pracovať, aby sa nejako uživili. Začiatky boli veľmi ťažké. Znova sa museli neustále sťahovať. Hansi si len ťažko zvykala a často túžila po návrate do Nemecka, ale na spiatočnú letenku nemali peniaze. V Michigene sa im narodili ďalšie dve dcéry Hanna Aileen a Maria. Rudy si našiel prácu v kresťanskej organizácii a predával literatúru. Neskôr sa presunuli do Kalifornie. 5 rokov zostali v južnej Kalifornii v Pomone, kde sa im narodilo piate dieťa, syn John. Potom sa presťahovali do severnej Kalifornie do Fresna. Rudyho v práci povýšili a Hansi si našla prácu učiteľky. Konečne po siedmych rokoch prijala Hansi Ameriku za svoj domov a požiadali o americké občianstvo. Vzhľadom na jej a Rudyho minulosť to nebolo jednoduché, ale podarilo sa.
Neskôr preložili Rudyho ešte severnejšie do Angwinu. Hansi aj Rudy dostali možnosť študovať, čo bolo vždy ich snom. Hansi získala titul bakalára prírodných vied a učiteľský diplom a pokračovala ešte na magistreskom štúdiu. Ich dom mal vždy otvorené dvere pre mladých ľudí, pre duchovné stíšenia, modlitby, rozhovory. Väčšina študentov jej hovorila "mami H." Po skončení magisterského štúdia sa Hansi rozhodla pomáhať mladým ľuďom, ktorí sú v problémoch. Vrátili sa späť do južnej Kalifornie, kde pokračoval v štúdiu Rudy. Hansi prijala miesto učiteľky na tamojšej strednej škole pre problémovú mládež. Získala si dôveru týchto mladých ľudí a dokázala im pomáhať v štúdiu i v ich súkromných trápeniach. Neskôr sa zapojila aj do evanjelizácie vo väzení. Po štrnástich rokoch v Amerike sa konečne dostala na návštevu do Nemecka. Matku už nezastihla, pretože krátko predtým zomrela, ale útechou jej bolo, že sa s ňou raz stretne v nebi.
Boh použil Hansi pre svoje dielo a vykonal prostredníctvom nej veľké veci. Hansi ale musela najskôr prejsť rozsiahlou a bolestivou premenou. Boh jej postupne ukazoval pravdu a uzdravoval jej zranenia. Nebolo to zo dňa na deň, stálo to veľa námahy a sĺz.
"Někdy se naše největší zklamání stanou později pevným základem našeho štěstí."
Maria Anne Hirschmann
Maria Anne Hirschmann je autorkou niekoľkých kníh. Jej najväčším bestsellerom sa stala jej autobiografická kniha Hansi, v ktorej sa dozviete o nej a jej živote omnoho viac.
V češtine vyšli aj jej ďalšie knihy:
Nemusíš zestárnout
Nestřílejte prosím, už jsem zraněná!
Nikdy nepůjdu sama
Zlatá stezka
Jak člověk v duchu uvažuje, takový opravdu je
a pripravuje sa vydanie knihy Biblické obrazy na každý den
Mapa Sudetov
Oficiálna stránka Hansi (v angličtine)