Požehnanie utrpenia
(autor: Richard Mayhue, zdroj: časopis ethos 3/2009, skrátené, upravené)
Zjavuje sa Boží charakter
Možno poznáte príbeh Jóba, ktorý prišiel o všetko, o majetok, o deti a nakoniec aj o zdravie. Jeho utrpenie bolo veľmi veľké. Ak ho nepoznáte, prečítajte si knihu Jób (Biblia, Starý zákon). Na konci toho všetkého utrpenia, po dialógu Jóba s Bohom (Jób 38-41), Jób povedal: „Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím. Preto odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a popole.“ (Jób 42,5-6) Jób až teraz skutočne spoznal Boha, až teraz pochopil, že to, čo o ňom doteraz vedel, bol len chýr, len vzdialené poznanie. Jóbovo utrpenie umožnilo zjaviť Božiu realitu, ktorú by Jób inak nevidel.
Zjavuje sa Božia sláva a Božie skutky
Keď Ježiš počul, že Lazár vážne ochorel, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ (Ján 11,4) Alebo keď bol Pán Ježiš konfrontovaný s mužom, ktorý bol od narodenia slepý, učeníci sa ho pýtali: „Kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?“ (Ján 9,2) Ježiš im na to odpovedá: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.“ (Ján 9,3)
Ak sa vám to zdá nespravodlivé, spomeňte si na to, že aj Kristus sám trpel, aby bol oslávený nebeský Otec (Filipanom 2,8-11).
Duchovné dozrievanie
Chcete byť duchovne zrelí a dokonalí a nemať pri tom v ničom nedostatok? Väčšina kresťanov odpovedá nadšeným áno! Je to síce úctyhodná vyhliadka, ale musíme mať na pamäti, že výsledok sa dostaví v priebehu procesu, ktorý je opísaný v Jakubovi 1,2-4. Pokušenia, ktoré skúšajú našu vieru, pôsobia trpezlivosť a trpezlivosť vedie k duchovnej zrelosti, ktorú si kresťania tak želajú. Choroby a utrpenia sú niektoré z mnohých pokušení, ktoré Boh v tomto procese používa.
(Tu si dovolím jednu poznámku – v niektorých prekladoch sa používa slovo „skúška“ a v niektorých „pokušenie“ a často sa medzi týmito dvomi výrazmi robí rozdiel, ale v pôvodnom texte je pre oba výrazy len jedno slovo, pôvodný jazyk nerozlišuje medzi skúškou a pokušením).
Udržiavanie našej pozornosti
Nebúkadnecar potreboval burcujúci výkrik sedemročnej choroby, aby počul posolstvo, že vesmíru nevládne babylonský kráľ, ale Boh (Daniel 4,30-34). Jób prešiel bolesťami a chorobou, aby dospel k novému chápaniu Boha (Jób 42,5-6). C. S. Lewis píše:
„Boh k nám ticho prehovára v našich radostiach, ale volá na nás cez naše bolesti: Je to jeho megafón, ktorý zobúdza hluchý svet.“
Keď príde do nášho života utrpenie, je možné, že Boh má pre nás dôležité posolstvo, ktoré nemôžeme prijať inak, iba cez poslanú bolesť.
Posilnenie našej závislosti a ochrana pred povýšenectvom
Utrpenie nám veľmi rýchlo ukáže našu závislosť od Boha. V čase, keď Pavol potreboval kvôli stále väčším výzvam k službe čo najviac sily, nachádzal sa z ľudského hľadiska na dne. Či sa „osteň v tele“ týkal choroby alebo prenasledovania, to nie je rozhodujúce. Dôležité je, že urobil Pavla závislým od Boha a nedovolil mu stavať na jeho vlastných ľudských prostriedkoch a možnostiach (2. Korinťanom 12,7-10).
Pavol mal výsadu počuť nevysloviteľné slová povedané v treťom nebi (2. Kor. 12,2-4). Práve tento „osteň“, ktorý mu bol daný do tela, ho chránil pred pýchou a povýšenectvom. Jeho prosby o uzdravenie neboli úspešné. Nakoniec Pavol hovorí: „A on (Pán) mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila... Lebo keď som slabý, vtedy som silný.“ (2. Kor. 12,9-10)
Osvedčuje sa naša viera
„Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, aby vám vaša vyskúšaná viera oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ (1. Petra 1,6-7)
Jadro Petrovho povzbudenia je: „Radujte sa... aby vaša vyskúšaná viera... bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“
Naše utrpenie nám pomáha zozbierať úlomky nášho života, potvrdiť a posilniť našu vieru v Pána Ježiša Krista. Môžeme zažívať radosť v súčasnosti aj živú nádej do budúcnosti, a to nielen napriek okolnostiam, ale aj kvôli nim.
Buduje sa vytrvalosť
Väčšina z nás nemá problém tešiť sa v nádeji na Božiu slávu. Ale koľkí z nás sa dokážu tešiť a udržať si nádej s rovnakou ľahkosťou uprostred pokušenia? Pavol v liste Rimanom hovorí: „...chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. A nádej neklame, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim. 5,3-5) Nikdy by sme uprostred pokušenia nemali pochybovať o Božej láske, pretože Boh nám pri záchrane daroval Svätého Ducha. Svätý Duch spôsobuje, že máme nádej, ktorá vyplýva zo skúsenosti, no a táto zas plynie z vytrvalosti a vytrvalosť vzniká aj v pokušení.
Povzbudenie a utešovanie iných
„Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.“ (Židom 12,1)
Úvodné slovo „preto“ nás vedie späť do Židom 11, kde nájdeme povzbudenie k viere vo veľkom oblaku svedkov, ktorí žili pred nami. Každú nasledujúcu generáciu kresťanov povzbudzujú muži a ženy, ktorí statočne a odhodlane stáli vo viere.
Na základe vlastných skúseností môžeme potešovať aj našich súčasníkov, ľudí okolo nás. Všimli ste si, že ľudia majú tendenciu starostlivejšie počúvať vašu radu, keď máte za sebou zodpovedajúcu životnú skúsenosť? Boh z nás v chorobe a utrpení môže urobiť nádobu, ktorou bude tešiť iných. Súčasné, prítomné skúšky sa môžu stať východiskovým bodom našej neskoršej služby. „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil.“ (2. Korinťanom 1,3-4)
Rovnako aj Pán môže rozumieť našim problémom, pretože aj On bol pokúšaný: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetko skúšaný, ale nedopustil sa hriechu.“ (Židom 4,15)
Poznanie hriechu
Za normálnych okolností Boh naše hriechy netrestá chorobou. Vdova zo Sarepty sa bála, že jej syn musel zomrieť kvôli jej zlým skutkom (1. Kráľov 17,18). Ježišovi učeníci predpokladali, že príčinou slepoty muža bol hriech (Ján 9,2). Bildad neprávom obviňoval Jóba, že jeho utrpenie je výsledkom hriechu (Jób 8,1-22). Ani v jednom prípade to však nebola pravda. Boh spravidla takto nekoná. Ale sú aj výnimky, ako napríklad Korinťania, ktorí nehodne jedli večeru Pánovu a preto boli slabý a chorí (1. Korinťanom 11,20-22, 29-30). Alebo potrestanie Ananiáša a Zafiry, ktorí oklamali Svätého Ducha (Skutky 5,1-11). Preto je dobré zamyslieť sa aj nad touto stránkou veci a uistiť sa, že je moje srdce pred Bohom čisté.
Božie úmysly ostávajú niekedy zahalené
Napriek všetkej snahe a hľadaniu odpovedí, môžu zostať Božie plány pred nami skryté.
„Božou slávou je veci skrývať...“ (Príslovie 25,2)
„Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu...“ (5. Mojžišova 29,28)
Miesta v Biblii, ako sú tieto, nám slúžia často ako posledný záchytný bod k prijatiu faktu, že Boh koná spôsobom, ktorý prevyšuje naše logické myslenie. Izaiáš sa zaoberal touto ľudskou dilemou a pripomína nám:
„Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodina. Lebo ako nebesá prevyšujú zem, tak prevyšujú moje cesty vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ (Izaiáš 55,8-9)
Ešte na záver jedna otázka, ktorá súvisí aj s predchádzajúcimi článkami:
„Je správne alebo nesprávne modliť sa, aby ma Boh uzdravil?“
Modlitba za uzdravenie nie je nič výnimočné, aj Pavol sa modlil trikrát o oslobodenie od svojho ostňa v tele (2. Korinťanom 12,8). Ježiš prosil, aby bol od neho odňatý kalich (Matúš 26,39). Napriek tomu dokázali prijať to, čo im Boh dal. Aj my sa musíme naučiť prijímať Božie odpovede bez ohľadu na to, ako vyzerajú. Našu vôľu musíme poddať vôli Božej.
Manželka Charlesa Wooda prežila niekoľko bojov s rakovinou. Často sa spolu modlievali. Jeho rada znie:
„V prípade choroby by som Boha prosil o uzdravenie dovtedy, kým by mi jasne nedal najavo, že to nie je jeho vôľa a daroval by mi v tom pokoj."
(Časopis ethos 3/2009)