Trochu som v tieto dni uvažovala nad uplynulým rokom. Aký bol a čo všetko priniesol. Pre mňa osobne bol náročný, v mnohých veciach ťažký. Ale potešujúce je už len to, že napriek všetkému je za mnou. Zvládla som ho. Ako sa hovorí: "Čo ťa nezabije, to ťa posilní". Niektorí možno viete čím som prechádzala a niektorí možno nie. Nechcem sa teraz vracať ku všetkému, čo bolo. Nie vždy je užitočné spätne rozoberať všetky detaily. Podstatné je zobrať si poučenie, či už ako výstrahu alebo ako potešenie a nádej. Zapamätať si, v čom sme urobili chyby, aby sme sa im nabudúce mohli vyhnúť. A hlavne si zachovať v srdci momenty, kedy nám Boh dával najavo svoju nekonečnú lásku, a svoju moc.Dnes, na Nový rok, sa už nechcem príliš venovať minulosti, ale chcem pozerať dopredu. Dnešok je pre mnohých ľudí dňom predsavzatí, plánov čo konečne urobíme, zvládneme, napravíme, naučíme sa...
Dnes ráno som si vypočula jednu zaujímavú novoročnú úvahu, ktorá ma veľmi oslovila. Bola to úvaha k veršom zo Zjavenia Jána 2,2-3. Čítame tam akési sumarizovanie, zoznam vecí, ktoré robili v zbore v Efeze. Nápadne podobné k tomu, čo sme v posledných dňoch robili aj my. Určite si mnohí z nás pripomínali a hodnotili, čo všetko stihli urobiť za uplynulý rok. No potom nasleduje verš 4, v ktorom sa píše: "Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku." A to nás vedie k zamysleniu. Možno sme toho v minulom roku veľa vykonali, ako jednotlivci a možno aj ako zbor. Všetko to mohli byť dobré veci, ale bolo to v láske? Bolo to konané s tou skutočnou láskou, ktorú sme zažívali vtedy na začiatku, pri našom znovuzrodení? Autor tejto úvahy si spomínal na svoju prvú lásku, na svoje dievča. Vtedy nepoznal prekážok, dokázal si zariadiť, aby bolo v rodine aj v práci všetko na poriadku a aby mohol ísť za milou, rozprávať sa s ňou, byť s ňou. Máme takýto vzťah s našim Pánom? Robíme všetko v takejto láske? Vráťme sa k prvej láske. Spomeňme si, odkiaľ sme vypadli, spomeňme si na naše začiatky, na tie prvé dni po znovuzrodení, na lásku ktorá v nás horela, ktorá nepoznala prekážok, ktorá túžila byť s Pánom, v Jeho blízkosti a v Jeho práci. Toto je mojím predsavzatím a smerovaním do nového roku. A prajem to aj vám. Tak ako sa orchester pred vystúpením zladí na rovnaký tón, tak sa musíme aj my naladiť na rovnakú strunu, aby Cirkev mohla byť jednotná, aby sme mohli spoločne pracovať na Božom diele. Nech je tým naším spoločným tónom Božia láska, rozliata v nás. Vráťme sa k našej prvej láske...
A ak sa nemáš k čomu vrátiť, ak si ešte nezažil odpustenie, pokoj s Bohom, Jeho lásku - práve teraz je na to čas. Hovor o tom s Bohom, hovor o tom s inými kresťanmi.