Šiesta kapitola - príbeh Daniela v jame levov. Najskôr trochu o udalostiach, ktoré tomu predchádzali (verše 1 - 12):
Na miesto Bélšaccara nastúpil médsky kráľ Dárius. Ten dal Danielovi veľmi vysoko postavenú funkciu v kráľovstve. Dokonca zamýšľal ustanoviť Daniela nad celým kráľovstvom. Ostatným to prekážalo, chceli Daniela nejako odtiaľ dostať, hľadali na ňom nejakú chybu, z ktorej by ho obvinili. Lenže: "Nemohli však nájsť nijaký dôvod ani zlý počin, pretože Daniel bol dôveryhodný a nedopúšťal sa nijakej nedbanlivosti ani zlého konania" (6,5).
Daniel je pre mňa vzorom nie len ako prorok, ale aj ako zamestnanec. Od samého začiatku, ako sa dostal na kráľovský dvor, tak pracoval veľmi svedomito. Danielov príbeh vyvracia názor, že kresťan sa má držať v úzadí, robiť len podradné práce, že vysoké funkcie nie sú pre kresťana. Daniel sa dostal do vysokých funkcií, ale to neznamená, že sa tam pretlačil vlastnou snahou. Bola to v prvom rade Božia práca a spolu s tým, ruka v ruke, Danielova absolútna oddanosť a poslušnosť voči Bohu. Daniel dostal ponuky na vysoké funkcie preto, lebo bolo vidieť jeho dobrú prácu a jeho charakter. Kiež by aj o nás bolo také svedectvo, aby našu dobrú prácu ľudia videli, a nie aby sme sa museli sami pripomínať. O Danielovi je napísané: "Daniel časom vynikol nad vysokými úradníkmi aj satrapmi, pretože mal výnimočného ducha" (6,4). Myslím si, že tu je skryté tajomstvo Danielovho úspechu. Toho výnimočného ducha mal samozrejme od Boha a podstatné je, že mu nechal priechod, že toho výnimočného ducha iní mohli na ňom vidieť.
Práca vo vysokých funkciách je spojená aj s veľkou zodpovednosťou. Nie je jednoduché zostať v takejto funkcii, a pritom sa "nepokaziť" - byť stále verný a spoľahlivý, neobohatiť sa, nezneužiť svoje postavenie, nespyšnieť... Daniel je v tomto dobrým príkladom. Verne slúžil svojmu zamestnávateľovi. To by sme mali robiť aj my. Či už je to práca obyčajného robotníka alebo vysokého manažéra, stále platí: "Neslúžte naoko ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale ako Kristovi otroci, ktorí z celej duše plnia Božiu vôľu. Ochotne slúžte ako Pánovi, a nie ako ľuďom." (Ef. 6,6-7).
Danielovou prioritou bolo pozerať na Boha a svedomito pracovať. To, že sa dostal do vysokého postavenia, bol vedľajší produkt. A aj v tom obstál. Pre mňa z tohto plynie poučenie, že treba verne a spoľahlivo pracovať kdekoľvek som, nepozerať na to, na akom poste v zamestnaní sa nachádzam, alebo na aký sa chcem dostať. Pozerať akoby ponad - mať nadhľad do diaľky, pozerať na cieľ - na Boha, na to čo sa Jemu páči, byť v prvom rade Jemu verná. O ostatné sa On postará. Nechcem z toho vyvodiť pravidlo, že keď budeme verne pracovať, Boh nám zabezpečí vysoké postavenie v zamestnaní. Takto to naozaj nefunguje. Chcem tým skôr povedať, že keď budeme verne pracovať, Boh sa postará, aby sme boli tam, kde máme byť.
A ešte jedna dôležitá vec. Danielovi spolupracovníci dobre vedeli, že Daniel slúži Bohu. Presne vedeli, že na tom ho chytia. Daniel bol verný zamestnávateľovi do bodu, keď žiadali od neho konať proti Bohu. V tej chvíli si vybral Boha a riskoval veľmi veľa. Ale Daniel poznal svojho Boha, vedel že je to živý Boh, ktorý mu mnohokrát pomohol. A poznal Boží zákon: "Nebudeš mať iných Bohov predo mnou". Daniel dokázal byť verný pozemským pánom, ale ani na okamih nezaváhal v otázke priorít. Vedel, že nad všetkým je Boh a treba sa viac báť Boha ako ľudí.