Po dve nedele sme sa v zbore zaoberali témou duchovného boja a Božej výzbroje z listu Efežanom 6,10-18. Je to téma zaujímavá a pre kresťana veľmi dôležitá. Napísala som si nejaké poznámky, ktoré sa pokúsim dať dohromady. Začnem oslovením. Bežne sa oslovujeme bratia a sestry, čo poukazuje hlavne na naše vnútorné vzťahy v Cirkvi. Ale teraz chceme hovoriť niečo o tom, čo sa deje aj vonku, okolo nás, mimo Cirkvi. Nie sme povolaní len k tomu, aby sme si navzájom slúžili a milovali sa ako bratia a sestry. Sme povolaní aj do boja, ako Boží vojaci. Preto je na mieste oslovenie, ktorým sme boli v nedeľu oslovení:
Milí vojaci a vojačky!
Mali by sme mať vždy na pamäti, že sme v Božej armáde a striehne na nás prefíkaný nepriateľ!
Poďme pekne poporiadku. Najskôr niečo o samotnom boji a potom aj o zbraniach. Nebyť Pána Ježiša, nemohli by sme vôbec o nejakom duchovnom boji hovoriť. Bez Neho a Jeho obeti na kríži by sme sa nikdy nedostali z otroctva diabla a už vôbec by sme nemohli proti diablovi bojovať a víťaziť. Až keď sme sa stali Božími deťmi, spoznali sme, o čo vlastne ide v tomto svete.
"Veď váš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohoto temného sveta a nadpozemským duchom zla." (6,12)
Ako prvé chcem pripomenúť veľmi dôležitú vec, a to - že našou úlohou nie je bojovať s ľuďmi okolo nás, ale s mocami temnosti, na to nikdy nezabúdajme!
Najväčším vzorom bojovníka je pre nás Pán Ježiš Kristus. Celý Jeho život tu na zemi bol vlastne duchovný boj. Aj keď to ľudia okolo neho nevideli a priali by si radšej ten telesný boj, aby porazil Rimanov a nastolil v Izraeli svoje kráľovstvo. Ale Pán Ježiš musel vybojovať oveľa dôležitejší boj, On musel poraziť diabla a aj ho porazil. Od Neho sa môžeme toho veľa naučiť, čo sa týka víťazného boja. Snažme sa byť neustále v Jeho blízkosti, spoznávať Ho, hovoriť s Ním, učiť sa od Neho.
"Mocnejte v Pánovi a v sile jeho moci." (6,10)
Buďme plne zaujatí tým, ktorý zvíťazil, aby sme vždy vedeli, že sme na strane víťaza. A na diabla nech nám nezostáva čas.
Pri duchovnom boji je totiž prvoradé mať jasno v tom, komu patríme a nasledovať ho. Diablovi ide hlavne o to, aby nás oddelil od Božieho slova, od modlitby a od spoločenstva. Lenže práve tam sú naše zdroje sily a zdroje požehnania.
Čo sa týka diabla - nie je dobré ho podceňovať. Nepúšťajte sa s ním do boja osamote, len so svojimi vedomosťami a schopnosťami, niekedy je lepšie zobrať nohy na plecia a utiecť. Ale ani ho netreba preceňovať - on je už porazený Pánom Ježišom Kristom, a preto ak sme skrytý v Kristovi, môže nás vystrašiť ale nemôže nám uškodiť.
"Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla." (6,11)
"Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať, a tým, že všetko prekonáte, obstáť." (6,13)
Ako vojaci boží musíme zobrať na seba celú výzbroj Božiu. Nesmie nám nič chýbať, ani maličkosť. Nie sú to naše zbrane, my sme si ich nevyrobili ani neprispôsobili. Sú to Božie zbrane, lebo aj boj je Boží a aj víťazstvo je Božie. Boh vie presne, prečo nám pripravil takúto výzbroj, každá jedna zbraň má svoj dôvod a je potrebná. Tú výzbroj si netreba len zobrať, ale aj obliecť a naučiť sa ju správne používať. Pretože boj neprestáva, dokiaľ sme tu na zemi, nemôžeme si sadnúť, odložiť zbrane a odpočívať.
"Stojte teda!" (6,14)
Bolo by veľkou chybou myslieť si, že keď sme vyhrali jeden boj, tak už nám diabol dá pokoj, že už nie je nablízku. On sa nikdy neprestane snažiť, útočiť a zvádzať. "Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral." (1. Petra 5,8) alebo "Satan sa tvári ako anjel svetla." (2. Korinťanom 11,14)
Stojme teda, buďme triezvi, bdejme a naučme sa správne používať všetky časti Božej výzbroje. Boh nechce, aby sme raz vstúpili do neba ako vojnoví invalidi - bez ruky, bez nohy, slepí, hluchí... On chce, aby sme do neba vstúpili ako víťazi, dal nám k tomu všetko, čo potrebujeme, celú výzbroj.
Poďme sa na tú výzbroj pozrieť trošku zblízka:
"Bedrá si prepášte pravdou" (6,14)
OPASOK PRAVDY - u rímskeho vojaka držal opasok odev pohromade (nosili vtedy niečo ako tuniku, ktorá by im inak prekážal pri pohybe) a tiež mu na opasku visel meč, preto musí byť opasok dobre upevnený.
Diabol chce od samého začiatku spochybniť Božiu pravdu. Už v raji sa Evy spýtal: "Naozaj Boh povedal?" Dbajme teda na pravdu, ktorá je v Božom slove. Študujme a skúmajme Božie slovo a nikdy si ho neprispôsobujme vlastným názorom a potrebám.
"Oblečte si pancier spravodlivosti" (6,14)
PANCIER SPRAVODLIVOSTI - vojakovi chránil pancier hruď. Chránil ho spredu pri boji zblízka. Akonáhle sa otočíme na útek, tak nás pancier zozadu už neochráni. Nebojme sa nepriateľa a postavme sa mu na odpor. Veď nie naša spravodlivosť nás chráni (ak by to záviselo na mojej spravodlivosti, tak by som ďaleko nedošla), ale naším pancierom je spravodlivosť Pána Ježiša Krista. Naším pancierom je Kristov kríž, ktorý nás ospravedlňuje pred Bohom. "Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Ježiš, Kristus ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po Božej pravici a prihovára sa za nás." (Rimanom 8,33-34)
"Obujte si na nohy pohotovosť na ohlasovanie evanjelia" (6,15)
SPRÁVNA OBUV - vojaci mali v tej dobe obuv z kože s pevnou podrážkou a pevne pripevnené k nohám, takže mali pevný postoj. Ak sme spasení a tešíme sa z toho, a keď túto zvesť nesieme ďalej - máme pevnú pôdu pod nohami.
"Kristus, Pán, nech je svätý vo vašich srdciach. Buďte vždy pripravení dať odpoveď každému, kto vás žiada o zdôvodnenie nádeje, ktorá je vo vás." (1. Petra 3,15) Máme byť vždy pripravení niesť zvesť o spasení. A ako ju niesť? V prvom rade musí byť Pán Ježiš posvätený v našich srdciach a našich životoch. Musíme viesť posvätený život, ak chceme aj slovami zvestovať Pána Ježiša Krista. Viac o tejto obuvi si môžete prečítať, keď zalistujete trochu hlbšie v kategórii Zo života viery, kde som pred časom písala dva články na tému: Obujte si pripravenosť niesť evanjelium pokoja.
"Uchopte štít viery, ktorým môžete uhasiť ohnivé šípy toho Zlého" (6,16)
ŠTÍT VIERY - rímsky vojaci mali okrem iného veľký oválny štít, ktorý chránil celé telo pred horiacimi strelami (vtedy zvykli šípy namočiť do smoly a zapáliť). Nepriateľ aj na nás útočí nebezpečnými strelami (strach, pochybnosti...). Biblia nás v liste Židom vyzýva: "odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva... Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery." (Židom 12,1-2) Boh je ten, ktorý nám dáva vieru. Pohľad na Pána Ježiša Krista našu vieru upevňuje a posilňuje. Takýmto štítom viery odoláme útokom nepriateľa.
"Vezmite si aj prilbu spásy" (6,17)
PRILBA SPASENIA - prilba chráni veľmi zraniteľné miesto, je pre vojaka veľmi dôležitá. Prilba spasenia má dva významy. Jednak je to naša istota spasenia tu a teraz, skrze Kristov kríž a potom je to aj naša istota a očakávanie na ten deň, kedy budeme spasení z tohoto tela a odídeme do neba.
"Meč Ducha, ktorým je slovo Božie" (6,17)
MEČ DUCHA - doteraz to boli zbrane skôr obranné, ale meč je zbraň obranná i útočná, preto treba vedieť s ním dobre narábať, aby sme nenarobili viac škody ako osohu. Meč je zbraňou na boj zblízka a tým mečom je slovo Božie. Nemali by sme používať príliš veľa našich slov a našej múdrosti, ale viac používať slovo Božie. "Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca. A nieto tvora, čo by bol preň neviditeľný." (Židom 4,12-13) Ak na niekoho nezaberie Božie slovo, tak nezaberie nič, zbytočne sa budeme snažiť našimi vlastnými slovami. Božie slovo treba však dobre poznať a správne používať, správne citovať. Hovorí sa, že upravená Biblia je ako zlomený meč.
Ako už bolo spomenuté, meč Ducha visí na opasku pravdy. Tieto dve časti výzbroje spolu úzko súvisia - ak nie je v poriadku opasok, môže sa stať že sa nepodarí včas vytiahnuť meč alebo ešte horšie, meč môžeme cestou stratiť.
"V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách. Pritom vytrvalo bdejte a prihovárajte sa za všetkých svätých." (6,18)
MODLITBA - modlitba je takou zvláštnou časťou Božej zbroje. Bez nej by ani jedna časť nefungovala tak ako má. Modlitba spája a posilňuje celú výzbroj. V tomto verši je vidieť 4 dôležité aspekty modlitby - v každom čase, v Duchu, vytrvalo, prihovárať sa za všetkých svätých.
Na záver len pripomeniem, že výzbroj si treba obliecť, nemáme ju automaticky. Treba si ju zobrať a zvyknúť si na ňu, naučiť sa ju používať a nikdy neodkladať ani jednu z jej častí, lebo práve na tom mieste sa stávame pre nepriateľa zraniteľní. Boh vie, prečo nám dal všetky časti duchovnej výzbroje. Nikdy nevieme, do akej situácie sa môžeme dostať. Keď príde k boju, už je neskoro zhľadávať výzbroj a rozmýšľať, ktorú časť si rýchlo obliecť. Na boj treba byť pripravený ešte skôr, ako k nemu dôjde.
Majme vždy na pamäti, že tá hlavná vojna je už vyhraná. Pán Ježiš Kristus už zvíťazil. Na nás sú len tie malé každodenné boje. My vlastne bojujeme s porazeným nepriateľom, a predsa je to pre nás často veľmi ťažké. Aký mocný je náš Pán, ktorý tohoto nepriateľa jednoznačne porazil!