Asi nejako takto vyzerá rozdiel medzi Bohom a nami. Boh nielen že dokáže jedným slovom vyjadriť nekonečne zložité veci, ale dokáže ich jediným slovom aj vytvoriť a dať do pohybu. Boh povie a stane sa. Celý svet stvoril svojím slovom, stačí si nalistovať prvú kapitolu Biblie. Zatiaľ čo my máme problém niektoré veci vôbec pochopiť, a nie tak ešte vyjadriť, alebo dokonca vytvoriť. Boh je jednoducho Boh, nedá sa zrovnávať s nami.
Raz som sa stretla s jedným človekom, ktorý sa snažil spoznať Boha. Mal na to pádny dôvod, hovoril, že keď dostatočne spozná Boha, tak nájde v Ňom záchranu, vyslobodenie z hriechu a večný život. To by bolo určite krásne, ale obávam sa, že spôsobom, aký si zvolil, sa k záchrane a večnému životu nikdy nedostane.
Mala som možnosť s týmto človekom stráviť nejaký čas pri rozhovore. Hovorili sme spolu o tom, že sme hriešni. Všetci sme pred Bohom vinní a odsúdení na večnú smrť. Sami sa z toho nedostaneme, nemôžeme sa nijakým spôsobom vykúpiť, zachrániť. Záchrana je jedine v Bohu. On nám ponúka namiesto otroctva hriechu slobodu, namiesto večnej smrti večný život. Ak by to však záviselo na Jeho spoznaní, ak by sme najskôr museli Boha dokonale spoznať, nikdy by sme k záchrane nedospeli. Pochopiť Boha ľudským rozumom, vysvetliť ho ľudskou logikou jednoducho nie je možné. Boh nie je človek. On je ten, ktorý človeka stvoril a dal mu život. Ak by sme Ho chceli dokonale spoznať a pochopiť, museli by sme Ho znížiť na našu úroveň, vtesnať do hraníc nášho chápania - a to sa nedá. Boh totiž ďaleko presahuje naše chápanie a vnímanie. Asi ako keby sme od dážďovky očakávali, že pochopí kvantovú fyziku.
Boh presne vie, akých nás stvoril, a preto nečaká so záchranou, až kým Ho celkom spoznáme. Namiesto toho sa jedného dňa znížil k nám, na našu úroveň, aby nám pomohol aspoň z časti pochopiť, aký je. Zjavil sa nám vo svojom Synovi, v Ježišovi Kristovi, ktorý nám ukázal Boha spôsobom, pre nás zrozumiteľným. Už Jeho príchod na svet svedčí o Božej veľkej láske k človeku a o snahe pomôcť mu. Veď kvôli nám sa rozhodol opustiť slávu a pohodlie, ktoré mal, podujal sa žiť ťažký ľudský život, plný obmedzení. Chodil po tejto zemi, hovoril s ľuďmi, načúval im, radil, pomáhal, vysvetľoval. Pomáhal ľuďom v ich problémoch, mal moc uzdravovať ich telá i duše. Dokonca ho poslúchali i prírodné živly. Nič pre Neho nebolo nemožné a predsa neurobil vždy všetko, čo by si ľudia priali. Vedel vždy múdro zvážiť, čo je správne a užitočné. Videl aj do ľudských sŕdc, do najskrytejších zákutí, poznal ľudské pohnútky, myslenie i konanie a pomenovával veci vždy správnymi menami. Nič nezakrýval, ani sa nikto nemohol ukryť pred Ním. Snažil sa nám priblížiť pravdu o Bohu aj o nás samých. Ukazoval nám náš hriech a skazenosť a tiež Boží hnev voči hriechu. Hovoril jasne o tom, že Boh nenávidí hriech, ale zároveň mnohými spôsobmi ukazoval, ako Boh miluje hriešnika. Najväčším dôkazom Jeho lásky bolo, že vydal za nás svoj vlastný život. A práve to je základom našej záchrany. K záchrane postačí to základné poznanie, že sme hriešni a zaslúžime si smrť, a že Ježiš Kristus, Boží Syn, položil na kríži svoj život namiesto nás. Ak človek vyzná Bohu svoj hriech a uverí, že Ježiš Kristus zomrel práve za neho, nič mu nebráni prijať z Božích rúk dar odpustenia a večný život. A potom môže každý deň po kúsku spoznávať svojho záchrancu. Je to ako so stavbou domu. Nemôžete najskôr stavať steny a keď budú dostatočne vysoké, potom pod ne podložiť základ. Mohlo by sa stať, že vám celá stavba spadne skôr, ako sa dopracujete k získaniu základu.
Náš rozhovor sme končili tým, že je potrebné najskôr získať pevný základ, na ktorom možno potom stavať. A tým základom je Kristov kríž. Neviem, či to dotyčný človek urobil, či sa rozhodol získať základ, alebo sa ďalej namáhal so stavbou bez základov. Ale ja som zvolila založiť moju stavbu na pevnom základe. Som rada, že základom môjho života sa stal Ježiš Kristus a Jeho kríž. Dnes viem, že Ježiš zomrel aj za moje hriechy, viem, že mám odpustené a mám istotu večného života. Tento základ mi už nikto a nič nemôže vziať. A teraz môžem pomaly, postupne na tomto základe stavať, môžem pomaly, po častiach spoznávať Boha a raz, keď skončí môj život na tejto zemi, tak Ho uvidím a spoznám v plnosti. Ale zakiaľ som ešte tu, môžem sa každý deň spoliehať na Jeho moc. Lebo to, čo sa nám zdá nekonečne zložité alebo dokonca nemožné, On zvládne jediným slovom.