(autor: Pavel Rakšányi, skrátené)
Táto úvaha pojednáva o živote a pôsobení Jána Krstiteľa. O Jánovi krstiteľovi sa síce hovorí a píše, ale domnievam sa, že by si zaslúžil ešte viac pozornosti. Z jeho života si môžeme zobrať mnoho ponaučenia.
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Pontský Pilát spravoval Judeu, Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom na území Iturey a Trachonitidy a Lyzaniáš bol tetrarchom v Abiléne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe proroka Izaiáša:
Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Pánovi, urovnajte mu chodníky!
(Lukáš 3,1-4)
Jánovi Krstiteľovi pripadla taká špecifická úloha: mal byť prvým, avšak nie tým hlavným. Ján Krstiteľ si svoju úlohu uvedomoval veľmi dobre. Aj keď samozrejme aj on bol občas nerozhodný, neistý, pochybujúci. Veď napokon to bol len človek.
Povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu, ako povedal prorok Izaiáš... ale medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte, ten, čo prichádza po mne; ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. (Ján 1.23-27)
Z týchto veršov vidíme, že Ján Krstiteľ poznal svoju úlohu celkom dobre. Povedal by som, že v znalosti a pochopení svojho poslania v novozákonnej dobe bol druhým hneď po Ježišovi. Trebárs apoštolovia - hlavne zo začiatku - veľmi nechápali, čo sa od nich očakáva. Ako často im musel Pán Ježiš vysvetľovať o čom je Božie kráľovstvo?! Otázky typu: "už v tomto čase chceš obnoviť kráľovstvo pre Izrael?" a im podobné neboli medzi apoštolmi nijako výnimočné. Vidíme, že apoštolovia zo začiatku veľmi nepoznali svoju úlohu. Napríklad Peter Ježiša trikrát zaprel, Tomáš neveril, že Ježiš vstal z mŕtvych. A rôznych iných chýb, omylov a zmätkov narobili apoštolovia plno. Nemôžeme im to ale mať za zlé - boli to len ľudia a mali o mnoho menej informácií, ako máme my dnes. Či by sme my obstáli aspoň tak ako oni? Apoštolovia sa dokázali učiť a naprávať chyby. Nakoniec sa dopracovali k vernosti a vytrvalosti.
Vráťme sa ale späť k Jánovi Krstiteľovi - tomu bolo dané pomerne veľa od samého začiatku. Bolo mu dané vcelku dobré poznanie vlastnej úlohy. Bola mu daná vernosť a vytrvalosť. Uviedol sa veľmi dobre. Napriek tomu všetkému mu nebolo dopriate vidieť rast a rozvoj Cirkvi, tak ako to mohli pozorovať apoštolovia, on vtedy už nebol na tomto svete. Vyvrcholením jeho pôsobenia bolo stretnutie s tým, ktorému pripravoval cestu. Ján Krstiteľ nevidel, ako Pán Ježiš vstal z mŕtvych, pretože sa stal snáď prvou obeťou prenasledovania viery. Ján Krstiteľ bol akýmsi predvojom, priekopníkom. Vedel, že ten, ktorý príde po ňom, bude väčší než on.
Aké ponaučenie zo života Jána Krstiteľa vyplýva pre nás? Môžeme si všimnúť hneď niekoľko aspektov jeho života:
1. Tým prvým aspektom je, že by sme si mali vážiť tých, ktorí nám pripravili cestu. Za tie stáročia ich bolo mnoho.
Pamätajte na tých, čo vás viedli a hlásali vám Božie slovo. Dobre si všímajte, aký bol ich odchod zo život a spôsob žitia a napodobňujte ich vieru. (Židom 13,7)
2. Druhý aspekt vyplývajúci zo života Jána Krstiteľa je ten, že to nemusíme byť my, koho pôsobenie dosiahne vrcholu. Ján Krstiteľ bol určený k tomu, aby pripravil cestu. Sú ľudia, ktorí si myslia, že sú nenahraditeľní. Niektorí si takú pozíciu skutočne takmer vybudovali. Ale ozajstná múdrosť spočíva v schopnosti zbaviť sa nenahraditeľnosti - vyhľadať a vychovať schopných pomocníkov a nasledovníkov. Cieľom Jána Krstiteľa bolo pripraviť cestu a vyhľadať toho, ktorý má prísť.
Myslím, že podobne by mal uvažovať každý. Získavať nových spolupracovníkov a tiež nasledovníkov by malo patriť k cieľom každého kresťana. Rozpoznať talentovaných ľudí. Odhadnúť komu čo zveriť. Rozpoznať, kto má obdarovanie od Boha pre tú a tú vec.
Ján Krstiteľ nám dáva svojim životom ešte ďalší príklad: Máme sa radovať z toho, keď ten, ktorý príde po nás dosiahne ešte väčší úspech, ako my sami.
Ján Krstiteľ si počas svojho života získal veľkú popularitu. A to tak veľkú, že keď prišiel Pán Ježiš, mnohí ho považovali za prevteleného Jána Krstiteľa.
V tom čase sa tetrarcha Herodes dopočul o Ježišovi. Svojim sluhom povedal: Toto je Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych... (Matúš 14,1-2)
Ježiš sa vybral aj s učeníkmi do dedín pri Cézarei Filipovej. Cestou položil učeníkom otázku: Za koho ma ľudia pokladajú? Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, jedni za Eliáša a iní za jedného z prorokov. (Marek 8.27-28)
Pritom Ján Krstiteľ aj Ježiš sami dosvedčujú, že nie sú jeden, ale že sa jedná o dve rôzne osoby.
Ján Krstiteľ teda patril k tým, ktorý poznali svoju úlohu veľmi dobre. V Biblii je mnoho postáv - kladných aj záporných ale väčšina je skôr takých rozporuplných. Mnohí pochopili svoju úlohu čiastočne, niektorí takmer celkom, avšak Ján Krstiteľ patrí k tým, ktorí sa v tomto ohľade zapísali najlepšie. Avšak aj on bol len človek a vcelku dobré rozpoznanie svojej úlohy mu bolo darované od Boha. Práve tak by mal každý človek usilovať o rozpoznanie svojej životnej úlohy, a prosiť Boha aby mu bolo takéto poznanie darované.