hghjgljhljhôjh

30. 10. 2013



Nie je najdôležitejšie aká je loď,
ale kto stojí pri kormidle.



Nedávno som sa nad týmto výrokom trochu zamyslela. Každý z nás má svoju loď, na ktorej sa plaví životom a myslím, že každý by ju mal rád v perfektnom stave, aby výborne fungovala a samozrejme aj dobre vyzerala. Nie vždy sa to ale dá a často sa stáva, že sa potom nad svojou loďou trápime. Zvlášť, ak sa kazí príliš často. Občas mám pocit, že aj tá moja loďka patrí skôr do šrotu, ako na vodu, stále niekde niečo nefunguje, vŕza, škrípe, rozpadáva sa, lekári mi do "techničáku" pripisujú jednu diagnózu za druhou ako na páse a vidina nápravy je v nedohľadne... Rada by som svoju loďku opravila, vymenila, rada by som ju mala v dobrom stave a ešte lepšom vzhľade. No niekedy nech človek robí čo robí, stav lode sa zmeniť nedá. To by však ale nemalo byť prekážkou, aby sa človek ďalej plavil životom a užíval si krásny výhľad na more...
Možno je aj vaša loď trochu rozštelovaná, a možno je rozštelovaná až príliš, ale dokiaľ sa drží na vode, to najpodstatnejšie je, kto má v rukách kormidlo. Kormidlo určuje, kadiaľ sa loď bude plaviť a čo z nej uvidíte - či vás bude deptať pohľad na samé zlé veci, alebo sa budete tešiť z výhľadu na krásne okolie. A toto ma privádza k otázke: Kto drží moje kormidlo?
Držia kormidlo moje obavy, strachy, zvyky, predsudky, držia kormidlo ľudia okolo mňa, moje prostredie v ktorom žijem, moje zamestnanie, moje koníčky či záľuby... alebo drží kormidlo môj zdravotný stav? Je toho mnoho, čo môže chytiť naše kormidlo a smerovať náš život, ale je to tak v poriadku? Už dávnejšie som si uvedomila, že ani jedna z týchto vecí nemôže plne ovládať môj život. Kormidlo patrí do rúk mne, ja ho musím pevne chytiť a nikomu a ničomu inému nedovoliť, aby nado mnou prevládlo. Ja rozhodujem o tom, kedy sa ktorým smerom pohnem, nie moje okolie, nie moje povinnosti či koníčky, ani moja choroba. To všetko ma môže ovplyvňovať, ale len ja rozhodujem o tom, ako sa v živote zariadim. Ja rozhodujem o tom, či sa budem neustále nad niečim trápiť, či ma budú spútavať okolnosti alebo sa budem napriek všetkému tešiť zo života. Rozhodnutie je len na mne.
A ja som sa už rozhodla: nechcem, aby niekto alebo niečo ovládalo môj život, chcem mať sama kontrolu nad kormidlom svojej loďky. Teraz s odstupom času viem, že to bolo dôležité rozhodnutie, ktoré mi rozviazalo ruky a dalo možnosť zhlboka sa nadýchnuť a vyraziť v ústrety dobrodružstvám života.
Ale urobila som ešte iné rozhodnutie. Totiž, zistila som, že ani ja sama nie som ten najspoľahlivejší kormidelník a občas strácam smer a nemám silu pevne udržať kormidlo, keď prídu veľké búrky. Rozhodla som sa, že najlepšie budem mať kontrolu nad kormidlom vtedy, ak si pozvem silného a stopercentne spoľahlivého kormidelníka, o ktorom som presvedčená, že ma nikdy nesklame a neurobí nič, čo by mi mohlo uškodiť - a preto som dala kormidlo do rúk Bohu. Bez Neho nedokážem nič, ale keď som spolu s Ním, dejú sa zázraky...
Ako hovorí verš, ktorý ma sprevádza týmto rokom:

Ja som vinič a vy letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom,
ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.

Biblia, Ján 15,5