1. 1. 2014

Pohľad späť a pohľad dopredu

Posledné dni sa tak trochu zamýšľam nad rokom minulým a tým nastávajúcim. Minulý rok, zvlášť jeho druhá polovica, priniesol zase nečakané a náročné veci. Mohla by som o tom dlho premýšľať, rozoberať to a klásť si mnoho otázok typu: prečo? za čo? načo? No neviem, či by som našla tie správne odpovede. Preto sa chcem radšej sústrediť na niekoľko myšlienok, ktoré ma oslovili počas včerajšieho modlitebného a dnešného novoročného stretnutia v kresťanskom zbore.

Aj apoštol Pavol prežíval vo svojom živote veľa utrpenia, ale napriek tomu zhodnotil situáciu asi takto: "Čo na tom! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom zvestuje Kristus." (Filipanom 1,18) Určite ste ani vy nemali celý uplynulý rok na ružiach ustlané. Možno boli aj ťažké chvíle a zápasy, ale skúsme sa na to pozrieť ako apoštol Pavol: "Čo na tom! Hlavný je Kristus." Skúsme si trochu utriediť priority a pozerať na uplynulý rok s vďačnosťou. S vďačnosťou za ten najväčší dar - za to, že Kristus bol a neustále je s nami. S vďačnosťou za všetko, čo pre nás vykonal. No najmä za to najdôležitejšie - za spasenie a záchranu pred večným zahynutím. Čo iné je v živote dôležitejšie? Na čom inom v živote vlastne záleží?
Ak človek nemá spasenie od svojich hriechov, potom je všetko ostatné úplne zbytočné. A ak spasenie máme, tak už len táto jediná vec by nás mala napĺňať nesmiernou vďačnosťou a radosťou. V tomto svetle nám iste budú pripadať všetky ostatné veci druhoradé a možno okrajové.
Naučme sa pozerať tak trochu pod povrch, nie len na to, čo sa vidí hneď na prvý pohľad. Keď malé dieťatko, Ježiša, prvý krát priniesli do chrámu, všetci videli len to, čo mali pred očami - malé dieťa. Jediný Simoen videl podstatu veci, videl to, čo bolo najdôležitejšie - spasenie Hospodinovo: "Lebo moje oči uvideli tvoju spásu." (Lukáš 2,30).

Toľko pohľad späť do uplynulého roku. Nech už sa vám prihodilo čokoľvek, snažte sa nestratiť zo zreteľa to najdôležitejšie, a potom sa vám bude ľahšie ďakovať aj za všetky ostatné veci:

"Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!"
(Žalm 103,2)

A teraz trošku pohľad vpred. Pán Ježiš povedal:
"Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky." (Ján 10,27-29)
Krásne verše, v ktorých sú nám ponúkané dve dlane - Ježišova i Otcova (Božia). Možno si ešte pamätáte aké to bolo, keď ste vyrazili na prechádzku s oboma rodičmi. Išli ste uprostred a každý z nich vás držal za jednu ruku. Vo mne to vyvoláva pocit istoty a bezpečia, a zároveň pocit radosti, že som stále v spojení s tými, ktorých milujem a ktorí milujú mňa. Tak isto nám podávajú ruku aj Pán Ježiš so svojím (a teraz aj naším) Otcom. Nebojme sa vložiť svoje ruky do ich rúk, pretože sú to tie najbezpečnejšie a najláskavejšie ruky, ktoré sa o nás vždy postarajú a prevedú nás všetkým, nech už nás postretne čokoľvek. Najkrajšie na tomto spojení je, že nezáleží na tom, ako pevne sa budeme držať my, ale ako pevne nás podržia oni. A z ich ruky nás nevytrhne nič:

"Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč?... Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi." (Rimanom 8,35-39)

A na záver ešte také moje malé súkromné zamyslenie. Možno ste si už všimli, že na každý rok mám nejaký verš z Biblie vytiahnutý osobne pre seba (nájdete ho na pravej lište tohoto blogu). Uplynulý rok to bol verš z Jána 15,5:

"Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič robiť."

Na začiatku roka som nevedela, čo ma čaká, ale bola som rozhodnutá naučiť sa, čo znamená "bezo mňa nemôžete nič robiť". Teraz, po roku, musím skonštatovať, že jeden rok je príliš krátka doba, aby človek čo i len trošku prenikol do tohto tajomstva. Myslím, že som sa odstala len kúsok za okraj, ale aj to bolo veľmi zaujímavé a poučné a som za to Bohu vďačná.

Týmto rokom by ma mal sprevádzať výrok Hospodinov z Jeremiáša 29,13:

"Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom."

Myslím, že ani tento rok to nebude vôbec jednoduché, ale snáď sa mi podarí aspoň trochu poodhaliť význam slov "celým srdcom".

Bude to fuška, ale ako som už na vianočnej pohľadnici písala: "Kto zostáva na pobreží, nikdy neobjaví nové oceány." A tak, priatelia, naskočme do svojich lodiek a vydajme sa v ústrety novým dobrodružstvám, ktoré na nás tento rok čakajú. Želám úspešnú plavbu a toho najlepšieho kormidelníka, z ktorého ruky vás ani vašu loďku nič nevytrhne...