Možno už poznáte autorku Maria Anne Hirschmann, známu aj pod menom Hansi (viac o nej v kategórii Osobnosti). V minulosti vyšli od nej v češtine už 4 knihy. V prvých dvoch - Hansi a Nemusíš zestárnout - opisuje svoj životný príbeh, zvlášť v prvej knihe sa dočítate o jej nacistickej minulosti a ťažkom obrate k viere v Ježiša Krista. Tretia a štvrtá kniha - Nestřílejte prosím, už jsem zraněná! a Nikdy nepůjdu sama - sú písané formou denníka. Nájdete v nich krátke udalosti, skúsenosti a zážitky z neskoršieho obdobia jej života, kedy už naplno slúžila Pánovi (viac o týchto knihách v kategórii Čitáreň). A teraz naposledy vyšla v češtine od Hansi kniha s názvom Zlatá stezka. Zatiaľ čo predchádzajúce knihy opisovali predovšetkým životný príbeh Hansi a jej osobné skúsenosti s Bohom, kniha „Zlatá stezka“ je spracovaním príbehu biblickej postavy Márie Magdalény. Osobne sa vyhýbam čítaniu kníh, ktoré sa snažia rozšíriť a dokresliť stručné biblické príbehy. Nemám Bibliu preštudovanú tak dobre, aby som vedela pri čítaní takýchto kníh správne rozlíšiť, čo je naozaj v Biblii uvedené a čo už je čerpané z iných zdrojov, prípadne je to len prifarbené vnímaním a pocitmi autora. V minulosti som čítala len jednu alebo dve takéto knihy a teraz som znova urobila výnimku, pretože Hansi je mojou obľúbenou autorkou a z jej predchádzajúcich kníh je zjavný jej blízky vzťah s Pánom. Hoci som túto knihu čítala tak trochu s odstupom, aby sa mi príliš nedostala pod kožu (z vyššie uvedených dôvodov), tak musím povedať, že ma zaujala.
Ako som už spomenula, „Zlatá stezka“ je príbeh Márie Magdalény a ľudí, s ktorými prišla počas svojho života do styku. Začína niekde v čase, keď bola Mária veľkou hriešnicou, dopočula sa o nejakom Ježišovi, ktorý by jej vraj mohol pomôcť, vyhľadala ho v dome Šimona a našla drahocenné odpustenie svojich hriechov. Odvtedy sa zdržiavala v Ježišovej blízkosti a v blízkosti učeníkov. Postupne sa tu dočítate o ďalších udalostiach, ktoré Mária prežila, až po ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie jej Majstra - Ježiša Krista. Odchodom Pána Ježiša do neba končí prvá časť knihy. Čo ma celkom potešilo, tak tu nenájdete žiadne zbytočné podrobnosti ako farba či strih ich oblečenia, zariadenie domu, kde bývali alebo vzhľad dediny či mesta... autorka sa zameriava dosť vecne na jednotlivé udalosti, ktoré dopĺňa emóciami zúčastnených ľudí. Pri opise príbehov vychádza spolu so svojou pomocníčkou Betty Pershing z podrobných historických znalostí vtedajších pomerov v Izraeli, čo poskytuje zaujímavé a nové pohľady na niektoré udalosti a súvislosti.
Viac ma ale zaujala druhá časť tejto knihy. V nej autorka opisuje obdobie po odchode Pána Ježiša z tejto zeme, začiatky Cirkvi, prenasledovanie... a to všetko stále z pohľadu Márie a jej blízkych. Zaujalo ma, ako oni vnímali vzťah s Pánom. Pre nás je tento vzťah trochu iný preto, lebo my hneď od začiatku našej viery vieme, že Pán je duch, nie je tu fyzicky prítomný, nemôžeme ho vidieť ani nahmatať. Oni ale zažili Pánovu prítomnosť, videli Ho, dotýkali sa Ho, počúvali Jeho hlas a po Jeho odchode to vnímali inak, ako my dnes. Mám pocit, že v tomto mali akúsi výhodu, pretože s istotou vedeli, že Pán Ježiš je živou bytosťou, ktorá sa raz pre nich vráti. My máme niekedy tendenciu zabúdať, odsúvať Pána na bočnú koľaj, občas akoby sme neverili, že On naozaj je, že všetko vidí a raz znova príde. Skúste si však predstaviť, že máte nejakého veľmi blízkeho priateľa, ktorý odišiel na dlhšiu dobu preč, ale sľúbil, že sa k vám vráti. V tomto svetle možno celkom inak vyznejú slová ako napr.: "toto nerobme, lebo nášmu priateľovi by sa to nepáčilo" alebo naopak "toto robme, lebo to by ho iste potešilo". A predovšetkým, skúste popremýšľať, či sa dokážete tešiť a pripravovať sa na Pánov druhý príchod rovnako intenzívne, ako keby ste čakali na svojho najlepšieho priateľa, ktorý na čas odcestoval a chystá sa vrátiť?