Výrok Hospodinov: Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom. (Jeremiáš 29,13)
Prvé mesiace tohoto roku, ako aj posledné mesiace toho minulého, trávim hlavne pri hľadaní, skúmaní, skúšaní a študovaní vecí okolo mojej neskutočne zložitej diéty. O čo presne ide, vám vysvetlím možno neskôr, teraz by to zabralo príliš veľa času a miesta a ja sa chcem v tomto článku venovať trošku inej téme. Tento môj boj s diétou spomínam len preto, lebo ma niečomu naučil, alebo aspoň po troche učí.
Jesť musím, to je základná požiadavka, aby som mohla fungovať. Lenže čo jesť pri tak zložitej diéte, to je ťažká otázka a preto mi štúdium a skúmanie vecí okolo tejto mojej stravy zaberá veľmi veľa času a energie. Núti ma to vzdať sa veľa vecí, ktoré by som síce veľmi rada robila, ale zrazu mi na ne nezostáva čas. A priznávam, že je to pre mňa tvrdá škola. Každý deň musím zvažovať, čo je prvoradé, čo urobiť musím (nakúpiť tie správne potraviny, vymyslieť čo z nich navariť aby to bolo jedlé a trošku výživné a samozrejme si stále okolo toho dohľadávať informácie) a čo môže alebo skôr musí počkať, prípadne sa toho musím úplne vzdať. Nie je to vôbec ľahké, zvlášť keď sa to dotýka takých obľúbených činností ako hra na klavír, čítanie kníh, fotografia, alebo aj tých menej populárnych vecí, ako je skoršie ranné vstávanie, aby som stihla pred odchodom do práce uvariť niečo čerstvé, pretože si nemôžem dovoliť navariť na 2 dni a nechať to stáť v chladničke, to by mi moje telo netolerovalo a vrátilo aj s úrokami... Skrátka chcem tým povedať, že pomaličky zisťujem jednu zásadnú vec - ak chce človek niečo dobré získať (v tomto prípade vylepšenie zdravia), neznamená to len veľa prijímať, zbierať nové vedomosti a zručnosti, ale taktiež sa veľa vecí vzdávať. Je to ako keď si predstavíte pohár. Ak ho chcete naozaj niečím dobrým naplniť, nestačí len prilievať, musíte zároveň dať von iné veci, ktoré v tom pohári sú a zaberajú miesto.
Presne tak to funguje aj v duchovnej oblasti a tým sa dostávam k môjmu tohtoročnému veršu. Hľadať a vnímať Boha CELÝM srdcom, alebo sa o to aspoň snažiť, neznamená len snažiť sa viac a viac venovať Bohu a Jeho veciam, ale zároveň sa viac a viac vzdávať iných vecí, ktoré musia uvoľniť miesto. Pripomenula mi to aj nedávna kázeň v zbore, kedy sa hovorilo o desiatich pannách. Možno poznáte ten príbeh z evanjelia Matúša 25. kapitoly (ak nie, tak si ho prečítajte), kde desať panien čakalo na príchod ženícha. Päť z nich však malo málo oleja v lampách a keď sa ho snažili doplniť, odpoveďou im bolo: "Choďte k predavačom a kúpte si." (verš 9). Tento princíp platí stále, ak niečo chcete získať, určite to bude niečo stáť. Ani z obchodu nemôžete odísť aj s peniazmi aj s tovarom, buď si necháte peniaze, alebo si za ne zoberiete tovar (ak vám práve napadla myšlienka na zlodeja, rýchlo zabudnite, garantujem vám, že u Boha sa vám ukradnúť nič nepodarí). Niečo podobné ma oslovilo aj dnes na biblickej hodine, keď bol prečítaný verš zo Žalmu 84,11: "Jeden deň v tvojich (Božích) nádvoriach je lepší, než inde tisíc."
Áno, jeden deň v nádvorí Božieho domu je skvelá vec, ale spolu s tým ide ruka v ruke aj to, že sa musím vzdať pobytu niekde inde, nemôžem byť na dvoch miestach súčasne. Žalmista bol ochotný pre jeden deň s Bohom obetovať dokonca tisíc iných dní na iných miestach.
A tak uvažujem, že by sa mohli moje snahy a modlitby trošku preorientovať z "Pane prosím, aby som sa Ti dokázala viac venovať" na "Pane prosím, aby som sa dokázala vzdať tej alebo onej veci, lebo chcem mať viac priestoru pre Teba"...
Určite sa toho musím tento rok ešte mnoho naučiť, ale myslím, že sa mi podarilo získať aspoň prvý kúsok z mozaiky zvanej "Celým srdcom".
Výrok Hospodinov:
Budete ma hľadať a nájdete ma,
lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom.
(Jeremiáš 29,13)