Posledné dva týždne som nemala čas na internet, ale zato som si užila pekné dni s jednou malou princezničkou. Každé ráno špeciálny budíček - okolo šiestej sa otvorili dvere na mojej izbe, do postele mi skočila malá krásavica a so šibalským úsmevom mi oznámila, že už je vyspinkaná :-) No a potom celý deň v pohybe, vystriedali sme všetky možné hry, spoločné nákupy, spoločné varenie... a asi najkrajšie boli spoločné rozhovory plné smiechu, nekonečných otázok "prečo?", ale aj plné "múdrosti" trojročných princezien. Pokúsim sa vám sprostredkovať aspoň zopár našich rozhovorov len tak pre potešenie:
Princeznička večer sedí v postieľke a narieka.
Pýtame sa jej: "Prečo nespinkáš, prečo nariekaš?"
Niekoľko posledných vzlykov, chvíľka zamyslenia, vážny pohľad veľkými očkami a rečnícka otázka:
"A prečo ja plačem?"
Stojíme v kúpeľni a princeznička sonduje:
"Na čo tu máte uteráky?"
"Aby sme sa mohli poutierať keď sa umyjeme."
"A prečo tu máte toľko veľa uterákov?"
"Lebo nás je tu veľa a každý sa musí utrieť do svojho uteráčika."
Chvíľka zamyslenia, prižmúrené očká, zošpúlené pery a potom rázna otázka:
"A prečo sa vy furt umývate?"
Pozeráme rozprávku o ovečkách, ktoré sa ušpinili od lepidla a polepili sa dohromady.
"Prečo sa tie ovečky zlepili?"
"Lebo neposlúchali, vytlačili si veľa lepidla a ušpinili sa od neho."
"A kto im dal to lepidlo?"
"Havinko."
"Prečo im dal havinko lepidlo?"
"Lebo si myslel, že budú poslúchať a neušpinia sa."
"A prečo sa tie ovečky zlepili?"
"Lebo neposlúchali, vytlačili si veľa lepidla a ušpinili sa od neho."
"A kto im dal to lepidlo?"
"Havinko."
"Prečo im dal havinko lepidlo?"
"Lebo si myslel, že budú poslúchať a neušpinia sa."
"A prečo sa tie ovečky zlepili?"...
Princeznička donesie za tri hrste kolíčkov na prádlo a hovorí:
"Daj mi všetky kolíčky na tričko."
Pripnem jej všetky kolíčky na spodný okraj trička a na rukávy, princeznička sa so záujmom poprezerá, zamyslí sa a pýta sa:
"A prečo ja mám toľko kolíčkov?"
"Daj mi tie zvieratká do domčeka."
Pracne natlačím všetky zvieratká do domčeka z lega.
Chvíľka zamyslenia a potom otázka:
"Prečo sú tie zvieratká v domčeku? Oni chcú byť vonku."
A tak zase pracne vyťahujem všetky zvieratká z domčeka von.
"Princeznička, to sa nerobí, povedz prepáč!"
Mlčanie, krútenie sa, poskakovanie, zošpúlená pusa, prižmúrené očká a nakoniec odpoveď:
"Neeeeeejde to povedať."
"Princeznička, ukáž koľko je jeden."
Vystretý palček.
"Ukáž, koľko je dva."
Vystretý palček a ukazovák.
"Ukáž koľko je tri."
Vystretý palček, ukázovák a prostredník.
"Ukáž, koľko je štyri."
Vystieranie a ohýbanie prstíkov bez uspokojivého výsledku.
"Ukáž, koľko je päť."
Vystretých všetkých päť prstíkov.
"A ukáž koľko je štyri."
Znova vystieranie a ohýbanie prstíkov v rôznych kombináciách a nakoniec odpoveď:
"Na štyri nemám dosť prstov."
Princeznička mi vlezie do zastlanej postele a ja hovorím:
"Kto lezie do zastlaných postelí, nemôže ísť so mnou na nákup."
Z pod periny sa ozve nevinná otázka: "Och, prečo som ja v tej posteli?"
Sedím v kresle, zrazu pribehne princeznička, chytí ma okolo pása a s námahou stoná.
"Čo robíš moja?"
"Odnesiem ťa, odnesiem ťa."
"A kam ma odnesieš?"
"Na piesoček. Aj kýbliček ti donesiem."
Čítame si s princezničkou knižku o tom, ako macko nedával pozor a spadol do vody.
Princeznička ma zrazu tuho objíme okolo krku a hovorí:
"Ochránim ťa, ochránim ťa."
"A pred čím ma ochrániš?"
"No aby si nespadla do vody."
Princeznička mi sedí na kolenách, naťahuje rozmotané klbko vlny, pokúša sa ho namotať na ihlicu a hovorí:
"Šijem ti svetrík."
"Ó, ďakujem, to budem mať krásny svetrík."
"Ušijem ti ešte aj iný svetrík, do práce, lebo chcem, aby si aj tam mala, aby ti nebolo zima."
...no uznajte, nie je úžasné mať takúto opateru a starostlivosť? ja sa ale mám :-)