Jedna žena, čo patrila prorockému učeníkovi, sa sťažovala Elizeovi: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Sám vieš, že tvoj služobník uctieval Hospodina. Prišiel však veriteľ a vzal mi obe deti za otrokov. Elizeus sa jej spýtal: Čo môžem pre teba urobiť?
Povedz mi, čo máš doma? Odvetila: Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len nádobu oleja. Povedal: Choď, vypožičaj si od všetkých susedov prázdne nádoby, nie málo. Potom vojdi dnu, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere, nalievaj do všetkých tých nádob a plné odlož. Odišla od neho a zvrela dvere za sebou i za svojimi synmi. Tí jej podávali nádoby a ona nalievala. Keď boli nádoby plné, povedala synovi: Podaj mi ďalšiu nádobu. Ten však odvetil: Ďalších už niet. Vtedy olej prestal tiecť. Keď to šla oznámiť Božiemu mužovi, ten jej povedal: Choď predať olej a vyrovnaj si dlh. Zo zvyšku sa i so svojimi synmi uživíš.
Z tohoto starozákonného príbehu by sa dalo vyvodiť mnoho poučných vecí. Spomeniem niektoré, ktoré oslovili mňa:
Žena sa dostala do ťažkej situácie. Zomrel jej manžel, evidentne bola chudobná a zostal jej na krku dlh. Veriteľ jej preto zobral oboch synov za otrokov. Ona sa v tejto ťažkej situácii obrátila o pomoc k prorokovi Elizeovi, ktorému jej muž kedysi slúžil, objasnila mu svoju situáciu... a v tomto bode sa začínajú diať nezvyčajné veci.
Elizeus reaguje tak trochu zvláštne, aspoň z môjho pohľadu. Pýta sa jej, čo môže pre ňu urobiť. To je ešte celkom prirodzená otázka, lenže Elizeus vôbec nečaká na odpoveď. Vôbec nepustil ženu k slovu, nenecháva žiadny priestor na diskusiu o jej probléme. Zdá sa, akoby ju ani poriadne nepočúval a vzápätí sa jej pýta, čo má doma a potom ju posiela požičať si mnoho nádob a rozlievať olej...
Žena potrebovala v prvom rade vyriešiť spor s veriteľom a nejakým spôsobom dostať naspäť svojich synov. Možno potrebovala o tom diskutovať, potrebovala, aby ju niekto pochopil, vypočul a dal jej zopár dobrých rád a Elizeus tu miesto toho rieši nejaké nádoby a olej. Pripomína mi to roztržitého profesora, ktorý poriadne nepočúva a namiesto riešenia nejakej záležitosti sa zaoberá všetkými možnými inými vecami. Niekedy mám taký pocit, akoby aj Boh bol takýmto roztržitým profesorom. Človek Mu predkladá svoje problémy, prosí Ho o naliehavú pomoc a On sa pri tom zaoberá niečím, čo je zdanlivo úplne odveci. Prikazuje nám robiť niečo, čo nám pripadá v danej situácii prinajmenšom nepochopiteľné a zbytočné, vedie nás cestou, ktorá akoby smerovala úplne iným smerom, než by sme potrebovali...
Narozdiel od mojich úvah, táto žena sa nad Elizeovými slovami nerozpakovala. Jednoducho išla, požičala si nádoby, zavrela sa vo svojom dome a rozlievala olej dokiaľ bolo do čoho. Možno nerozumela, prečo si má požičať veľa nádob, prečo nie len jednu alebo dve? Veď doma má len trochu oleja, načo jej bude toľko nádob? Ani zatiaľ nevedela, k čomu jej toto odlievanie oleja bude, ale urobila všetko, čo jej Elizeus prikázal. V Biblii to síce nie je priamo napísané, ale tak nejak mám z tejto ženy pocit, že ona dobre vedela nie len to, za kým má so svojím problémom ísť, ale aj to, s kým má dočinenia. Zdá sa, že vedela kto je Elizeus a bezvýhradne mu dôverovala. Hoci veciam nerozumela, urobila ich bez slova, lebo jej to prikázal Elizeus. Nemám to veľmi naštudované, ale myslím, že Elizeus už pred touto udalosťou nejaký čas chodil spolu s prorokom Eliášom a po Eliášovom odchode do neba nastúpil na jeho miesto a tak zrejme už bol v povedomí ľudí. A určite sa o Elizeovi aj čo to dozvedela od svojho muža, ktorý mu pred svojou smrťou slúžil. Koľko toho vieme my o Bohu? Určite sme o Ňom všeličo počuli zo skúseností iných ľudí, možno veľa čítali a mnohokrát sme s Ním už toho toľko vo svojom vlastnom živote prežili a predsa tak často pochybujeme a nedôverujeme. Kiež by sme aj my vždy vedeli, u koho hľadať pomoc a dokázali tak dôverovať a poslúchať, ako táto žena.
Až keď žena urobila, čo mala, tak sa dozvedela, k čomu to všetko bolo a prečo mala zohnať veľa nádob. Predstavte si, že by to zobrala na ľahkú váhu a zohnala si len dve - tri nádoby. Akonáhle neboli po ruke ďalšie nádoby, olej sa prestal liať a to by znamenalo, že by mala len niekoľko málo nádob oleja na predaj, čo by jej asi dosť ťažko postačilo na vyplatenie dlhu a aj na vlastné živobytie. Niekedy sa bezpodmienečná poslušnosť naozaj vyplatí, teda lepšie povedané, bezpodmienečné poslúchanie Boha sa vyplatí celkom určite vždy. Nech už sa Boh pri riešení našich problémov bude zaoberať akokoľvek podivnými vecami a povedie nás akokoľvek zvláštnou cestou, dôvera a poslušnosť sa nám určite vyplatí a prinesie výsledky. Len si niekedy možno musíme na tie výsledky nejaký čas počkať a to si vyžaduje okrem dôvery a poslušnosti aj nutnú dávku trpezlivosti.
Ako dobre, že u nášho Boha nájdeme vždy všetko, čo potrebujeme: On je našim najlepším zdrojom pomoci i riešení našich mnohokrát ťažkých situácií a zároveň najlepším zdrojom viery, dôvery, poslušnosti i trpezlivosti a v neposlednom rade aj tým najlepším zdrojom pokoja. V Ňom máme všetko, stačí len k Nemu prísť, predložiť Mu svoju vec a úplne Mu dôverovať...
Veď Boh povedal:Nezanechám ťa, ani ťa neopustím.Preto smelo môžeme hovoriť:Pán mi pomáha, nebudem sa báť.Hebrejom 13, 5-6