.jpg)
Uplynulý rok som intenzívne hľadala odpovede na otázku: "Ako hľadať Boha celým srdcom" (viď môj minuloročný verš - viac v kategórii Môj verš). K tejto otázke sa neskôr ešte vrátim, pretože v závere minulého roku som akosi nemala čas a silu dať do slov zopár poznatkov, ktoré k tejto téme ešte mám.
Pre tento rok mám verš z 1. Korinťanom 15,58:
A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
Zatiaľ netuším, akým smerom ma tento verš povedie. V tomto roku ma zase čaká riešenie otázok okolo mojej choroby a liečby a možno budem riešiť aj moje zamestnanie, prinajmenšom sa budem musieť nad ním vážne zamyslieť. A tak nejak mi z toho vyplýva, že možno bude treba oddeliť a rozpoznať, kde je to ešte o civilnom zamestnaní a kde sa už jedná o prácu na diele Pánovom a čo z toho si treba podržať a rozhojniť a čo naopak opustiť a presunúť sa na iné miesto a na aké miesto? V tejto chvíli mám hlavu plnú akurát tak množstva veľkých otáznikov a tak sa obzerám, počúvam a hľadám. Jednou z príležitostí na hľadanie odpovedí, ktorú vždy rada využijem, je modlitebný týždeň, ktorým v zbore začíname každý rok. A tu je zopár myšlienok z tohtoročných modlitebných stíšení:
V pondelok sa čítali verše z evanjelia Jána 6, 22 - 35. Ja z nich vyberiem tie, ktoré ma najviac oslovili, a to sú verše 27 - 29:
Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život...
Oni mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?
Ježiš im odpovedal: Božím skutkom je, keď veríte v toho, ktorého On poslal.
Jednak je to výzva prehodnotiť svoj život z hľadiska činností a snaženia, či máme správne utriedené priority a či naša vynakladaná námaha ide hlavne na veci nebeské a nie len na veci zemské. A potom je tu aj akýsi návod ako na to, ako robiť veci, ktoré majú význam pre večnosť, ako robiť skutky Božie? Jednoducho veriť Ježišovi, v prvom rade v otázke spasenia, a potom aj v každodenných veciach sa nechať Ním viesť a niesť.
V utorok sa čítali verše zo Žalmu 37,1-6. Vytiahnem zase tie, ktoré oslovili mňa a to sú verše 3 - 6:
3. Dúfaj v Hospodina a konaj dobro,
bývaj vo vlastnej krajine a zachovávaj vernosť
(a živ sa spravodlivo - prof. Roháček).
4. Raduj sa v Hospodinovi
a dá ti, po čom túži tvoje srdce.
5. Zver svoju cestu Hospodinovi,
dôveruj mu a on sa o všetko postará.
6. Tvojej spravodlivosti dá vyjsť ako svetlu
a tvojmu právu ako jasnému poludniu.
Prvé dva verše (ktoré som tu nevypísala) hovoria o tom, že sa netreba zaoberať bezbožnými ľuďmi okolo, nezávidieť im, keď sa im darí, ale - ako zvyšné verše ukazujú - máme sa zameriavať hlavne na Hospodina. Dotknem sa predovšetkým tretieho verša, ktorý nás upozorňuje na to, aby sme boli na mieste, ktoré nám určil Boh a tam verne pracovali. Lebo práve na miestach, ktoré Boh pre nás pripravil, nám prichystal aj svoje požehnania. Zvyšné verše 4 - 6 už myslím komentár nepotrebujú...
V stredu bola téma o modlitbe. Čítalo sa viacero veršov a hovorilo sa o viacerých aspektoch modlitby. Tentoraz ani tak nebudem písať o tom, čo bolo v kázni, ale kam ma zaviedli moje myšlienky pri prečítaní verša z listu Rimanom 8,26. Modlitba je základným nástrojom pre spojenie sa s Bohom, základom pri hľadaní Božej pomoci a odpovedí na naše otázky. Modlitba, verím, je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, no nie vždy sa dokážeme modliť len tak zľahka, automaticky. Možno sa aj vám stáva, zvlášť pri dlhodobých náročných zápasoch, že už neviete, čo Bohu povedať, že už nemáte slov ako opísať, čo cítite a čo potrebujete a v tomto mňa upokojuje vyššie spomínaný verš Rimanom 8,26, z ktorého cítim, že ani na modlitbu nie som sama:
...Duch prichádza na pomoc našej slabosti.
Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť.
Ale sám Duch sa za nás prihovára...
Vo štvrtok bola reč o sláve a odlišnosti. Ako Božie deti sme povolaní k tomu, aby sme boli odlišní od okolitého sveta. V knihe Exodus 33,15 - 16 hovorí Mojžiš Hospodinovi:
Ak nepôjdeš s nami, ani nás odtiaľto nevyvádzaj!
Ako inak poznám, že som spolu s tvojím ľudom získal tvoju priazeň,
ak nie podľa toho, že pôjdeš s nami?
Tým sa budem spolu s tvojím ľudom líšiť od ostatných národov.
Ako ľudia poznajú, že Boh ide s nami? Tak, že budeme odrážať Jeho slávu. Kríž Kristov je tým rozhraním, kde sa začína naša odlišnosť a od tohoto bodu sme povolaní ku sláve Božej. Božia sláva sa začne prejavovať vtedy, ak On žije v nás a my žijeme v Ňom. Na túto tému bolo citovaných viacero veršov a povedaných mnoho myšlienok. Ja však spomeniem už len jeden verš pre povzbudenie a uistenie, že náš Pán nejde s nami len preto, aby ukázal svoju slávu svetu, neobracia svoju pozornosť len na naše okolie, ale s láskou sa stará aj o naše vnútorné potreby - Izaiáš 51,12:
Ja (Hospodin), ja som ten, čo vás potešuje.
V piatok sa čítali verše z listu Filipanom 1, 9 - 11. Je to časť Pavlovej modlitby a ja k jeho slovám nebudem pridávať nič ďalšie, len ich sem opíšem a venujem vám ich ako prianie do nového roku:
...aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti,
aby ste boli schopní rozoznávať, čo je hlavné,
a aby ste boli čistí a bez úhony pre Kristov deň,
naplnení ovocím spravodlivosti,
ktoré je skrze Ježiša Krista
na Božiu slávu a chválu.