A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
Podchvíľou o ňom premýšľam. Zatiaľ nemám jasnú predstavu, na čo presne sa zamerať, ale tak nejak ma to smeruje k myšlienkam, ktoré som už spomenula v novoročnom článku: "možno bude treba oddeliť a rozpoznať, kde je to ešte o civilnom zamestnaní a kde sa už jedná o prácu na diele Pánovom, čo z toho si treba podržať a rozhojniť, a čo naopak opustiť a presunúť sa na iné miesto, a na aké miesto?"
Čo sa týka môjho civilného zamestnania, zatiaľ zostávam na svojom mieste a čakám na pokyn od Boha, či treba zotrvať alebo odísť a kam odísť? Popri tom, ako usilovne pracujem (pretože mám náročnú prácu, ktorá stojí veľa námahy), sem tam trošku premýšľam a skúšam sa na túto záležitosť pozerať nie len z pohľadu živobytia, ale aj z pohľadu práce na Božom diele. Jedna vec je mať zamestnanie, zarábať, aby mal človek z čoho žiť. Aj to je samozrejme veľmi dôležité. Ale súbežne s tým ide aj povolanie do spolupráce s Bohom. Spolupráca s Bohom sa ale nemusí prejavovať veľkými "duchovnými" počinmi. Ono, aj pri takej najobyčajnejšej práci ako trebárs zametanie ulice či umývanie toaliet, Boh môže človeka použiť pre svoje plány. A tak sa snažím pozorovať a hľadať, kde je moje miesto, na ktorom ma chce mať môj Boh, kde a akú prácu pre mňa má? Hľadám Jeho ciele, k naplneniu ktorých by ma možno chcel použiť? A keď sa naplnia, možno ma bude chcieť presunúť na iné miesto, do iných vzťahov, medzi iných ľudí, ktorí budú tiež potrebovať stretnutie s Bohom? Neviem, zatiaľ len tak uvažujem...A teraz trošku viac priamo k veršu. Zopár myšlienok k tejto téme nájdete aj v mojich nedávnych článkoch Božský Evan alebo Bez sejby nebude žatva. A dnes pripojím nejaké myšlienky z biblickej hodinky, kde práve preberáme evanjelium Jána.
Ale Ježiš im povedal: Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.
Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí u Otca.
Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn.
(Ján 5,17 a 19)
Tieto verše sú vybraté z príbehu, keď Pán Ježiš vo sviatok a ešte k tomu v sobotu uzdravil chorého človeka. Slovníkom dnešných dní by sa dalo povedať, že Pán Ježiš bol skutočným workoholikom, ktorý pracoval bez prestania aj cez víkendy a sviatky. Ale nie je to celkom tak. On síce pracoval bez prestania, aj počas víkendu, ale nebolo to preto, že by bol "zažratý" do práce ako takej. On to robil preto, že bol vedený láskou k ľuďom a nie láskou k práci. A tak, ako aj Jeho Otec stále pracuje, lebo miluje ľudí, aj Syn neustále pracuje. Ak náš Otec aj Syn - Pán Ježiš - neustále pracujú pre ľudí, nemali by sme takto pristupovať k práci aj my? Myslím teraz na prácu na Božom diele, na napĺňaní Jeho plánov, pretože je naozaj veľkou výsadou, že si nás Pán vesmíru prizval k spolupráci.
A ďalšia dôležitá vec: Pán Ježiš v súvislosti so svojou prácou nikdy nehovoril, že On je Bohom (aspoň o tom neviem). Vždy sa podriaďoval Otcovi, ako vyplýva aj z uvedených veršov z evanjelia Jána. Preto si aj my dávajme pozor pri našej práci na Božom diele, aby sme si nemysleli si, že sme Jemu rovní alebo dokonca niečo viac. Veď ak sa Pán Ježiš vždy podriadil Otcovi, o čo viac sa máme podriaďovať my. A ešte jedna vec, ktorá z týchto veršov vyplýva je, že pozorovaním Boha a Jeho konania sa najlepšie naučíme, ako pracovať. Aj Pán Ježiš robil to, čo videl u svojho Otca a On teda mal oveľa menší dôvod, ako vôbec nejaký, aby ho niekto učil pracovať. Na dnes asi toľko k môjmu veršu o práci. Na záver ešte pripojím slová povzbudenia od pisateľa listu Židom:
Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše dielo a na lásku,
ktorú ste prejavili jeho menu...
(Židom 6,10)