Na nedávnej biblickej hodinke odznelo veľa hodnotných a užitočných myšlienok, ale pre mňa bola obzvlášť jedna dôležitá. V poslednom čase pod váhou starostí strácam pokoj a kázeň z tejto biblickej hodinky mi pripomenula, kde pokoj znova nájdem.
Keď sa zvečerilo, zišli jeho (Ježišovi) učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Bola už tma a Ježiš sa k nim ešte nevrátil. More sa búrilo, keďže dul silný vietor. Odplavili sa asi na dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď zbadali Ježiša kráčať po mori a približovať sa k lodi. Naľakali sa. On im však povedal: Ja som to, nebojte sa! (Ján 6,16-20)
Učeníci boli uprostred noci v búrke na mori, vystrašení a zrejme aj unavení. Pán Ježiš bol ten, ktorý im priniesol pokoj, ktorý ich upokojil. A k upokojeniu im dal aj dobrý dôvod - ukázal im svoju moc tým, že prišiel po vode, ukázal im, že On zvládne čokoľvek, keď je On s nimi, nemusia sa ničoho báť.
Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu. (Lukáš 18,27)
Pán Ježiš Kristus je a má byť mojím pokojom, veď pre Neho nič nie je nemožné, o Neho sa môžem oprieť...
Keď ustatá je tvár a sám sa nepoznám,
keď myseľ spúta tiaž a radosť neviem nájsť,
občerství ma dotyk Tvojich rúk, pomoc mi prichádza.
Vykročím v ústrety náruče, kde silu nachádzam.
Každý, kto hľadá Tvoju tvár, na toho padá jarný dážď.
Ten kto čaká na Tvoju pomoc v boji nemusí sa báť.
Ten, kto s vierou vykročí, na orlích krídlach poletí,
ten, kto sa Tebe odovzdá, pre toho život zmysel má.
Keď srdce plní žiaľ a bolesť mojich rán,
keď zahmlený je svet a sily ísť už niet,
poteší ma Tvoja láska, k Tebe sa utiekam.
Povedieš ma cestou istoty a cestou života.
Každý, kto hľadá Tvoju tvár, na toho padá jarný dážď.
Ten kto čaká na Tvoju pomoc v boji nemusí sa báť.
Ten, kto s vierou vykročí, na orlích krídlach poletí,
ten, kto sa Tebe odovzdá, pre toho život zmysel má.