Piatkový odpočinok

Ako väčšinou v piatok zvyknem, bola som si po náročnom týždni odpočinúť na modlitebnej hodinke. Pôvodne som vám chcela napísať, čo bolo v kázni, ale dnes si toho veľa nepamätám. Niekedy sa mi stáva, že môj mozog akosi vypne fungovanie, niekedy je preťažený po ťažkých dňoch v práci a niekedy jednoducho preto, že súčasťou môjho ochorenia je nadmerná únava. Tak či onak, občas sa skrátka musím spokojiť s tým, že som tam, že som medzi kresťanmi a hoci moja duša a duch nevládzu vnímať čo sa hovorí, môžu si aspoň odpočinúť.

Konkrétne modlitebná hodinka je pre mňa ešte aj trošku iným odpočinkom, je odpočinkom aj pre moje oči. Ďalším "benefitom" môjho ochorenia je permanentná bolesť a pálenie očí, a tak je príjemnou úľavou mať ich na čas zatvorené. Ak by človek sedel so zatvorenými očami počas kázne na biblickej hodinke alebo pri nedeľnej bohoslužbe, asi by to nevyzeralo zrovna naj. Ale počas modlitieb na modlitebnej hodinke môžem mať pokojne celý čas zatvorené oči a zároveň pri tom počúvať modlitby bratov a sestier. Takže dnes večer to bolo pre mňa hlavne o oddychu a ja osobne som presvedčená, že aj keď sa človek nedokáže sústrediť na hovorené slovo, aj v takom prípade návšteva zboru má zmysel. Kto vie, možno sa predsa len na človeka čo-to nalepí a časom, vo vhodnej chvíli, to Duch Svätý niekde z pamäte vyloví a pripomenie. A keby už nič iné, tak sa človek návštevou zboru aspoň na chvíľu zastaví, vymaní zo zhonu všedných dní a pripomenie si, o čo v živote vlastne ide.

Nebuďte teda ustarostení pre zajtrajšok...

...radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.

(Matúš 6,34; Lukáš 10,22)