Naša generácia žije v dobe, ktorá by sa mohla nazvať dobou prognóz. Etablovala sa dokonca veda s názvom futurológia, aby vypovedala o budúcnosti. Stále znova však počúvame, že hospodársky rast predpovedaný politikmi nenastal, docielené výnosy žatvy zďaleka nedosiahli predbežných výpočtov, alebo že sa predpovede počasia museli skorigovať. Predpovede sú zrejme veľmi obtiažnym a odvážnym počínaním aj vtedy, keď sú k dispozícii vecné poznatky v domnelo dostačujúcej miere.
So zreteľom k tejto skutočnosti teda musí byť obzvlášť pozoruhodné, keď jednoduchí ľudia Biblie, rybári, pastieri, colníci ai. vypovedali o ďalekej budúcnosti! Tak Biblia napríklad predpovedala o niektorých mocných národoch vtedajšej doby, že zaniknú (Chetiti, Amalechiti, Kananejci) a o iných, že budú existovať až do konca dní (Izrael, Egypt). Poradie svetových ríš Babylončanov, Peržanov, Alexandra Veľkého a Rimanov sa predvídalo čo do svojho charakteru i konca (Da 2) v dobe, kedy babylonská ríša Nabuchodonozora dosahovala svojho vrcholu. Biblia hovorí niekoľko storočí pred udalosťami o tom, že: Mesiáš sa narodí v Betleheme (Mi 5,1 - Mt 2,1; L 2,4), k ľudu bude prehovárať v podobenstvách (Ž 78,2 - Mt 13,34-35), bude oznamovať svoju plnú moc v kázaní a skutkoch (Iz 61,1-2 - L 4,18.32; Mt 11,5), bude zradený za 30 strieborných (Za 11,12 - Mt 26,15), bude ukrižovaný (Ž 22,17 - J 20,25), o jeho košeľu sa bude losovať (Ž 22,19 - J 19,24), bude pochovaný v hrobe bohatého (Iz 53,9 - Mt 27,57) a na tretí deň vstane z mŕtvych (Mt 20,19; 27,63 - Mt 28,6). O zhromažďovaní ľudu Izraela v poslednej dobe hovorili proroci pred tisícročiami (Jr 16,15; Da 12,7) a napĺňa sa od roku 1948 pred našimi očami. Dal by sa sem pripojiť ešte dlhý reťazec naplnených proroctiev. To všetko sú smelé predpovede a dajú sa overiť!
Biblia je jedinou knihou svetových dejín, ktorá obsahuje početné výpovede o budúcich udalostiach, ktoré ešte nikdy nepotrebovala korigovať. Táto kniha všetkých kníh bola v priebehu asi 1600 rokov napísaná viac než 40 rôznymi autormi, ktorí nemali možnosť sa vzájomne dohovoriť. Jediné, čo ich spájalo, bola viera v živého Boha a pudiaca moc Ducha svätého, ktorá ich uschopňovala k písaniu pravdy (2Pt 1,21). Na mnohých početných - často až po storočiach - naplnených proroctvách sa Biblia preukazuje ako Slovo pravdy. Je dôležité, že ani jedno Biblické proroctvo nebolo nikdy vyvrátené skutočnosťami. Ježiš Kristus, ktorý sa sám označuje ako "Slovo Božie" (Zj 19,13) a "Pravda" (J 14,6), jasne hovorí: "Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú." (Mt 24,35)
Kniha Wernera Gitta ďalej uvádza matematické modely pravdepodobnosti splnenia biblických proroctiev. Ja sa v matematike veľmi nevyznám, takže to prejdem len veľmi okrajovo (podrobne si to môžete pozrieť v knihe). Predstavte si, že by sme do losovacieho bubna vhodili rovnaký počet bielych a čiernych guľôčok, pri čom biele by znázorňovali splnené proroctvá a čierne nesplnené proroctvá resp. nesplnené správne. Počet proroctiev v Biblii je 6408, teda presne toľko bielych a aj čiernych guľôčok máme v bubne. A teraz si zoberte, že už ca. 3286 proroctiev sa správne naplnilo. To znamená, že by sme pri úplne náhodnom losovaní vytiahli z bubna po sebe 3286 bielych guľôčok, pri čom sme nevytiahli ani jedinú čiernu. Ani sa nemusím ďalej do hĺbky zaoberať teóriou pravdepodobnosti, aby som pochopila, že Božie proroctvá a teda aj celá Biblia sa úplne vymykajú akémukoľvek ľudskému pokusu čokoľvek úspešne predpovedať. Pravdepodobnosť, že by sa nejaké predpovede takto napĺňali je tak nesmierne maličká (ak vôbec nejaká), že to jasne poukazuje, že Biblia je naozaj dôveryhodnou knihou.
A teraz niečo viac k samotnému proroctvu. Na čo proroctvo slúži:
Pán Ježiš povedal: "Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste, až sa to stane, uverili že ja som." (J 13,19). Preto proroctvo neslúži
- ku špekulácii (dopĺňanie biblického proroctva vlastným ľudským učením)
- k uspokojeniu zvedavosti (falošný postoj voči posolstvu)
- k senzačnému zvestovaniu (chybný motív kázania)
- k rozširovaniu desivých správ (nesprávne zaobchádzanie s proroctvom o súdoch doby konca), ale k posilneniu viery a k poukázaniu na Ježiša.
Ďalej autor píše o tom, že proroctvo ako také zahŕňa celú časovú os a siaha až do večnosti. Biblia hovorí o počiatku (1M 1,1) aj o konci (Zj 10,6) viditeľného sveta. Správa o stvorení sveta je vlastne prorockým ohliadnutím do minulosti. Čo sa týka prítomnosti, proroctvo zjavuje vnútro človeka (1K 14,24-25), umožňuje nahliadnuť do iného človeka (napr. Mt 16,17) a pomáha pri pastorácii (napr. 1J 4,1-6). Najviac biblických proroctiev sa zameriava na budúcnosť. Proroctvá dopredu oznamujú neskoršie udalosti. A proroctvá sú vždy nadprirodzeným zjavením, ktoré nie je výsledkom ľudského snaženia a ľudskej múdrosti (2Pt 1,20-21).
Autor knihy sa podrobnejšie venuje aj otázke:
Prečo nám Boh dáva proroctvá?
Najskôr pripomína, kto je vlastne zdrojom proroctiev, že je to Boh, ktorý ku nám prehovára. On nám v proroctvách odhaľuje svoj plán - plán spásy ale aj plán súdov. Žiadna väčšia udalosť v pláne spásy alebo aj súdov sa neudiala bez toho, že by Boh o tom dopredu nepovedal, obzvlášť veriacim. Napríklad potopa (1M 6-7 kap.), zničenie Sodomy a Gomory (1M 18-19 kap.), prípad Týru alebo rozptýlenie Izraela (5M 4,27; Jr 9,15; 30,11) a jeho návrat do zasľúbenej zeme (5M 30,3-5; Jr 29,14; Ez 11,17; Da 12,7). Obzvlášť starostlivo Boh už od prvého pádu človeka do hriechu zjavoval plán spasenia v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý postupne upresňoval až do jeho naplnenia.
Ďalšie aspekty proroctiev, ktoré autor spomína, sú:
Orientácia v čase - Boh nám na proroctvách pomáha zorientovať sa v často neprehľadných ťažkých časoch (napr. dianie v Izraeli je akoby ručičkou na hodinách svetových dejín alebo znamenia doby pred druhým príchodom Pána Ježiša...). Apoštol Pavol nás napomína: "Proroctvom nepohŕdajte." (1Te 5,20).
Posilnenie viery a spoznanie pravdy - Pán Ježiš povedal: "Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste, až sa to stane, uverili že ja som." (J 13,19). V našej dnešnej dobe sa plní viac proroctiev ako kedykoľvek predtým. Ich presné naplnenie je neprehliadnuteľným svedectvom o dôveryhodnosti Biblie a posilnením našej viery.
Proroctvo je súčasťou zvestovania - biblia poskytuje veľa možností alebo tém na zvestovanie (napr. učenie o Bohu, o Ježišovi Kristovi, o Duchu Svätom, o človeku, o Cirkvi, o chvále a ďakovaní, o príhovorných modlitbách, o napomínaní a potešovaní, o spáse alebo o súde...). K zvestovaniu patrí aj prorocké slovo (Iz 41,42), ale treba si dať pozor na dva extrémy - niektorí sa prorockému slovu nevenujú vôbec a iní zase kážu len o ňom a pri tom zanedbávajú iné dôležité témy.
Prorocké slovo je dôležité v zvestovaní plánu spasenia - skrze Izaiáša (56,1) Boh hovorí o spáse v prorockom pohľade: "blízko je moja spása". V Biblii môžme vidieť, že spása je najskôr ponúkaná Izraelu (Mt 10,5-6; 15,24; L 24,47; Sk 13,45-46), neskôr všetkým národom (proroctvo: Ž 18,50; Iz 49,6; 55,4-5; Hoz 2,25; naplnenie: Mt 28,19-20; Sk 10,34-35; 13,47-48; R 10,12) a všetkým ľuďom: "Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený." (R 10,13).
Súdy ako napomenutie a poukazovanie na cieľ - okrem plánu spásy ukazuje Biblia aj následky hriechu a súdy. Súdy z minulosti nám majú pripomínať, aby sme boli ostražití a nerobili tie isté chyby: "Toto sa im stalo predobrazom a nám, ktorých zastihol koniec vekov, to bolo napísané ako napomenutie." (1K 10,11). Proroctvá o budúcich súdoch nie sú napísané na to, aby nás desili, ale aby nás upriamili na konečný cieľ: Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie." (L 21,28).
Proroctvá ako výzvy k bdelosti - Boh vie, že ako ľudské bytosti sme stále v nebezpečí duchovného spánku a mohli by sa stať, že prepasieme cieľ. Druhý príchod Pána Ježiša bude najväčšou udalosťou svetových dejín a preto nás Biblia vyzýva: "Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte." (L 12,40).
Pohľad do večnosti - apoštol Pavol síce píše, že nás čaká to, čo oko nevidelo a ucho nepočulo (1K 2,9), ale vďaka prorockým slovám môžeme akoby cez kľúčovú dierku nazrieť do večnosti, kde Boh prebýva medzi ľuďmi (Zj 21,3), kde už neexistuje utrpenie, bolesť a smrť (Zj 21,4), kde už nie je noc (Zj 22,5) a kde Pán Ježiš svieti ako večné Slnko (Zj 21,23).
A nakoniec - proroctvá ako odkaz na Ježiša Krista - spoločným menovateľom všetkých proroctiev je Pán Ježiš a v ňom Boží plán nového začiatku. Celý Starý zákon vyhliada na Ježiša Krista (J 5,39) a Nový zákon v prvom verši začína a v poslednom verši končí menom Ježiš, ktoré je nad všetky mená.
Viac sa toho dočítate v spomínanej knihe Wernera Gitta s názvom Tak je psáno. Je to trošku náročnejšie čítanie na premýšľanie a pochopenie, preto som odtiaľ vybrala a voľne citovala len niektoré základné veci. Zvyšok si môžete preštudovať sami priamo v knihe. Okrem všeobecných vecí o biblických proroctvách tam nájdete aj podrobné matematické modely ich napĺňania alebo podrobnejšie rozobraté proroctvu o Týre a jeho naplnenie a rôzne ďalšie myšlienky.
Ako som v úvode spomenula, okrem proroctva sa táto kniha zaoberá aj ďalšími zaujímavými témami ako: pravdivosť Biblie, kto je pôvodcom Biblie, platnosť Biblie v minulosti a v dnešných časoch, súvislosti medzi Bibliou a prírodnými vedami a čo hovorí Biblia o astronómii a informatike. Autor nie je teológ, ale odborník na informatiku a vedeckú matematiku, takže pristupuje k štúdiu Biblie trochu inak ako býva bežne zvykom.