Nevydarená Šípková Ruženka

Tento týždeň som nezvládala zájsť do zboru na biblickú ani modlitebnú hodinku kvôli pracovným povinnostiam, čo mi je trochu ľúto. A tentoraz by som tam veru ani na klavíri nezahrala. V práci som si vyrobila menší úraz, "trošku" som sa pichla. Neverila by som, že jedným dobre namiereným špendlíkom sa dá vyrobiť takáto pekná podliatina po celej dĺžke prsta a aj časti dlane (fotené tri dni po). Keby sa človek úmyselne snažil pichnúť špendlíkom presne do žily, tak sa mu to takto "krásne" nepodarí :)  Ešteže to v reálnom živote nefunguje tak, ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke, lebo po takomto bodnutí by som musela zaspať aspoň na jedno tisícročie.

No čo už so mnou, keď niečo robím, tak to robím poriadne :)  Hlavne, že to už odpuchlo a prst je zase pohyblivý, takže v nedeľu v zbore pri klavíri to už hádam bude ok. A keby aj prst ešte neposlúchal, v nedeľu aspoň nehrozí, že by som sa musela vzdať návštevy zboru kvôli práci. Minimálne si tam posedím, oddýchnem a vypočujem niečo zaujímavé z Božieho slova.

Aj keď som cez týždeň do zboru nemohla zájsť, Bibliu som mala v rukách každý deň a dnes ráno ma potešilo týchto pár slov z Izaiáša:

Ďakujem ti, Hospodin,
lebo hoci si sa na mňa hneval,
svoj hnev si odvrátil a potešil si ma.
Veď Boh je moja spása,
dôverujem mu a nezľaknem sa,
lebo moja sila a pieseň je Hospodin,
Hospodin sa mi stal spásou...
Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno,
zvestujte jeho skutky medzi národmi,
pripomínajte, že jeho meno je slávne.
Oslavujte Hospodina, lebo veľkolepo konal,
nech je to známe po celej zemi.
Izaiáš 12