A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
Je to úvaha z denného čítania Chlieb náš každodenný:
Lekcia od gymnastickej obruče
Jedna z mojich obľúbených hračiek z detstva sa vracia späť - je ňou obruč na krúženie okolo pása. S kamarátkou Zuzkou sme trávili celé hodiny na našom dvore, zdokonaľovali sme sa v technike a súťažili sme medzi sebou v tom, ktorá z nás dokáže udržať obruč roztočenú okolo pása čo najdlhšie. Tento rok som si túto časť svojho detstva oživila. Sedela som v parku a sledovala som, ako sa deti všetkých vekových kategórií a veľkostí snažia zabrániť tomu, aby im obruč spadla na zem. Točili a krútili sa z celej svojej sily, ale napriek námahe im tie obruče predsa len spadli na zem. Potom obruč zdvihla jedna mladá žena. Takmer bez akéhokoľvek pohybu ňou plynule a rytmicky pohybovala nahor od pása až k ramenám a potom zase nadol späť k pásu. Jej úspech spočíval v strategických a nie v energických pohyboch.
V duchovnom živote môžeme vynakladať všetku možnú energiu na to, aby sme v službe Bohu držali krok s ostatnými. Pracovať až do vyčerpania však nie je žiadnou cnosťou. Predtým, než Ježiš nasýtil tisíce ľudí z piatich chlebov a dvoch rýb, zobral svojich učeníkov preč od ľudí, aby si odpočinuli (Mk 6,30-44). Dokazuje tým, že na uskutočnenie svojho diela nepotrebuje našu šialenú námahu. Pravdu, ktorú Ježiš učil svojich učeníkov, chce naučiť aj nás: tichou poslušnosťou je možné dosiahnuť omnoho viac než neviazanou činnosťou.
Ježiš chce vidieť ochotu a nie vyčerpanosť.