Dnes chcem pridať zopár poznámok z môjho pozorovania proroka Izaiáša. Nebudem robiť výklad tejto knihy, nebudem sa zaoberať jednotlivými proroctvami, ale chcem sa pozrieť len na zopár momentov, ktoré hovoria vo všeobecnosti o prorokovi a jeho práci.
Takže prorok Izaiáš. Trošku som mrkla do Biblického slovníka a tam som sa dozvedela zopár podrobností: Izaiášovo meno znamená spasenie Hospodinovo alebo Hospodin spasí. Dozvedela som sa tiež, že Izaiášov otec Ámoc (v niektorých prekladoch uvádzaný tiež ako Ámos, čím sa však nemyslí jeden z malých prorokov) bol vraj vznešeného rodu a tak je predpoklad, že práve vďaka tomu mal Izaiáš prístup ku kráľovi a k rôznym v moci postaveným úradníkom. Sám Izaiáš zrejme nezastáva žiaden verejný úrad, ale svojimi posolstvami od Hospodina zasahoval do verejných udalostí a aj do medzinárodnej politiky. Ako prorok pôsobil asi 53 rokov, zhruba do roku 701 pred Kristom. Izaiáš tvrdo káral kráľa i národ za ich hriech a odvrátenie sa od Boha, ale zároveň aj potešoval a dodával nádej proroctvami o príchode Spasiteľa. Izaiáš je najviac citovaným starozákonným prorokom. Zomrel asi 100 rokov predtým, ako bol Júda odvedený do Babylonského zajatia. Podľa povesti bol vraj rozrezaný pílou v dutom strome. No a ešte jednu vec som sa v Biblickom slovníku dočítala, že nie všetky výroky a proroctvá v knihe Izaiáša sú priamo Izaiášovými slovami. Je to zbierka proroctiev aj od iných Božích mužov. Ale nech už slová tejto knihy povedal priamo Izaiáš alebo ich len zozbieral a spísal dohromady, pôvodcom slov bol vždy Hospodin a v každom prípade môžu dobre poslúžiť k pozorovaniu, ako sa takému prorokovi žilo a ako s proroctvom narábal.
Toľko z Biblického slovníka a teraz sa vrátim k môjmu pozorovaniu:
Hneď v prvom verši prvej kapitoly je jasných niekoľko vecí - že Izaiáš bol synom Ámoca, že bol prorokom v Judsku a Jeruzaleme za čias kráľov Uziju, Jótama, Acháza a Chizkiju a že slová, ktoré ďalej bude hovoriť, resp. písať, dostal vo videní. Keď budete pozorne čítať ďalšie kapitoly tejto knihy, zistíte, že Izaiáš si dal záležať na tom, aby bolo jasné, odkiaľ resp. od koho jeho videnia a posolstvá pochádzajú, že sú od Hospodina (3,16; 8,5; 14,22-23; 17,3.6; 22,14-15 a ďalšie).
V 6. kapitole sa dozvedáme niečo viac o povolaní proroka do služby, kde som si všimla istú postupnosť:
- najskôr je to pohľad na svätého Boha a uvedomenie si vlastného hriechu, vlastnej nehodnosti (6,1-5)
- potom prichádza očistenie od hriechu - žeravý uhlík sa dotkol jeho úst, čo bolo zrejme bolestivé, ale nevyhnutné pre jeho nastávajúcu službu (6,6-7)
- až potom sa prorok hlási do služby Bohu: "Hľa, tu som, pošli mňa!" (6,8)
- následne bol poslaný k národu s posolstvom (6,9-10)
- a ešte jeden detail - prorok nešiel plniť poslanie len tak bezmyšlienkovite, o posolstve debatoval s Hospodinom, položil otázku a Hospodin mu bez problémov odpovedal (6,11-13)
V 7. a 8. kapitole nachádzame niečo málo o Izaiášovej rodine. Mal dvoch synov, ktorých mená boli symbolické, aby prispeli k zvestovaniu posolstiev od Hospodina - Šeár Jášub (zvyšok sa vráti) a Mahér Šálal Cháš Baz (rýchla korisť, náhly lup). Jeho manželka bola prorokyňa (7,3; 8,1-3). Izaiáš slúžil Hospodinovi nie len hovorením posolstiev, ale celým svojím životom i životom svojej rodiny:
"Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Hospodin, sme v Izraeli znakmi a znameniami od Hospodina zástupov..." (8,18).
No a tu je zopár momentiek z práce proroka, ktoré som pri čítaní knihy Izaiáša postrehla:
- ak chce niekto obstáť, musí veriť tomu, o čo alebo o koho sa opiera
"Ak neuveríte, neobstojíte!" (7,9b)
- uniesť Božiu reč nie je vždy ľahké
"Takto mi povedal Hospodin, keď ťažko doľahla na mňa jeho ruka..." (8,18a)
- Hospodin hovoril nie len skrze proroka k iným ľuďom, ale hovoril aj priamo do prorokovho života, usmerňoval ho, prorok mal osobný vzťah s Hospodinom, osobné rozhovory
"Takto mi povedal Hospodin, keď ťažko doľahla na mňa jeho ruka a varoval ma, aby som nešiel cestou tohto ľudu." (8,18)
- keď mal mlčať, tak mlčal a čakal
"Zamlč svedectvo..." (8,16)
"Budem čakať na Hospodina..." (8,17)
- svedčil nie len slovami ale aj praktickým životom
"V tom čase prehovoril Hospodin prostredníctvom Izaiáša, syna Ámocovho, takto: Choď, vyzleč si vrecovinu z bedier, vyzuj si obuv z nôh! On tak urobil a chodil nahý a bosý. Vtedy Hospodin povedal: Ako môj služobník Izaiáš chodil nahý a bosí tri roky na znamenie a ako predzvesť pre Egypt a Etiópiu, tak nahých a bosých odvedie asýrsky kráľ egyptských zajatcov a etiópskych presídlencov..." (kapitola 20)
- videl aj ťažké veci, ktoré ho vystrašili, spôsobovali mu úzkosť
"Dostal som hrozné videnie... Preto sa naplnia moje bedrá bôľom, chytia ma bolesti ako rodičku. Som skľúčený, keď o tom počúvam, som vystrašený, keď to vidím. Myseľ mi blúdi, hrôzou sa trasiem..." (21,2-4)
- dostával posolstvá od Hospodina vo videniach
"Videnie Izaiáša, Ámocovho syna..." (1,1)
"Slovo o Judsku a Jeruzaleme, ktoré vo videní prijal Izaiáš, Ámocov syn..."(2,1)
alebo ich počul
"...lebo som počul o skaze, o tom, čo rozhodol Pán, Hospodin zástupov, nad celou zemou."(28,22)
"Vtedy Hospodin zástupov vyjavil môjmu sluchu..." (22,14)
mal ich hovoriť
"Takto hovorí Pán, Hospodin zástupov: Choď, zájdi za Šebnom, správcom paláca, a povedz mu..." (22,15)
"Vtedy Izaiášovi zaznelo Hospodinovo slovo: Choď a povedz Chizkijovi..." (38,4)
alebo zapísať
"Teraz choď, napíš to pred nimi na tabuľku, zaznač to do knihy a zostane to v budúcich dňoch ako svedectvo naveky!" (30,8)
alebo si ich nechať pre seba a čakať na pokyn
"Zamlč svedectvo a zapečať náuku medzi mojimi učeníkmi." (8,16)
- prorok sa má pozerať a ukazovať čo je správne
"...vravia vidcom: Nedívajte sa! a tým, čo majú dar videnia: Neukazujte nám, čo je správne..." (30,10)
- prorok žil a hovoril vždy tak, aby bolo všetkým jasné, že Hospodin je jeho Bohom
"Povedali mu (Izaiášovi): ...možno Hospodin, tvoj Boh, počuje slová..." (37,1-4)
- Izaiáš nebol pri tom, keď sa kráľ modlil k Hospodinovi, nepočul jeho modlitbu (aspoň sa o tom nepíše) a predsa mal pre kráľa odpoveď, nebolo v tom však nijaké veštenie, nadprirodzené praktiky či iné Izaiášové snaženie, ale Hospodin bol pojítkom medzi kráľom a Izaiášom
"Chizkija prevzal písmo z ruky poslov, prečítal ho, potom vystúpil do Hospodinovho domu a rozprestrel ho pred Hospodinom. A Chizkija sa modlil k Hospodinovi... Vtedy Izaiáš, Ámocov syn, poslal Chizkijovi odkaz: Takto hovorí Hospodin..." (37,14.21)
- prinášanie ovocia si vyžaduje najskôr zapustenie koreňov
"Zvyšok Júdovho domu, ktorý zostal, dole zapustí korene a hore prinesie ovocie." (37,31)
- prorok nehovoril len všeobecne k národom ale aj k jednotlivcom do ich životov
"V tých dňoch Chizkija smrteľne ochorel. Vtedy prišiel k nemu prorok Izaiáš, Ámocov syn, a povedal mu: Takto hovorí Hospodin..." (38,1)
- nie len hovoril, ale aj počúval, kládol otázky, zaujímal sa
"Prorok Izaiáš potom prišiel ku kráľovi Chizkijovi a povedal mu: Čo hovorili títo ľudia a odkiaľ prišli? Chizkija odpovedal: Prišli ku mne z ďalekej krajiny, z Babylonu. Pýtal sa ďalej: Čo videli v tvojom dome?..." (39,3-4)
- Hospodin bdie nad prorokmi a nad ich slovami
"Ja, Hospodin... rozbíjam predpovede falošných prorokov, z veštcov robím bláznov, znemožňujem mudrcov a prekrúcam ich poznanie. Utvrdzujem slovo svojho služobníka a uskutočňujem rady svojich poslov." (44,25-26)
- krátky pohľad na veštenie, varovanie pred prorokovaním bez Hospodina
"...tí, čo pozorujú nebo a sledujú hviezdy. Tí, čo mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba. Hľa, budú ako pleva, oheň ich spáli. Nezachránia si život od plameňov, lebo to nie je uhlie na zohrievanie ani svetlo, pri ktorom si možno posedieť." (47,13-14)
- prorok alebo služobník Boží má chodiť spolu s Duchom Hospodinovým, nie sám
"A teraz Pán, Hospodin poslal mňa a svojho Ducha." (48,16b)
- život Božieho služobníka nie je ľahký, ale napriek tomu sa nevzdáva, neuteká od svojho poslania ale dúfa v Hospodina
“Pán Boh mi dal jazyk učeníkov, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Ráno čo ráno mi prebúdza ucho, aby som počúval ako učeníci. Pán, Hospodin mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil. Chrbát som nastavil tým, čo bili a líce tým, čo mi trhali bradu, tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán Boh mi však pomáha, preto nebudem potupený... a viem, že nebudem zahanbený... Hľa, Pán, Hospodin mi pomáha, kto ma obviní?... Kto kráča v tmách a nemá svetla, nech dúfa v meno Hospodina a spolieha sa na svojho Boha!“ (50,4-10)
- Božie deti by mali načúvať slovám poslaným cez Božích služobníkov
"Kto z vás sa bojí Hospodina, nech počúva hlas jeho služobníka.“ (50,10a)
- prorok je súčasťou svojho ľudu, súcití s ním, vie čo sa v ľude deje, modlí sa zaň, plače nad ním, zastáva sa ho pred Hospodinom
"Dobrodenia Hospodina chcem spomínať, chvályhodné skutky Hospodina za všetko, čo nám Hospodin poskytol. Za jeho veľkú dobrotu k domu Izraela... Oni sa však búrili a zarmucovali jeho svätého ducha, preto sa obrátil proti nim... Všetci sme boli ako nečistí, všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho, všetci sme zvädli ako lístie, naše viny nás odnášali ako vietor. Nikto nevzýva tvoje meno, neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe... Teraz však, Hospodin, ty si náš otec, my sme hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojej ruky. Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin, nespomínaj už viac na vinu. Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud...Vráť sa pre svojich služobníkov...“ (63,7- 64,11)
Okrem pohľadu do života proroka je pre mňa kniha Izaiáš zaujímavá a vzácna aj preto, že v sebe ukrýva mnoho povzbudení, ktoré si môžeme privlastniť aj v dnešných časoch:
„V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v stíšení a dôvere bude vaša sila.“ (30,15)
„Veď Hospodin je Bohom práva. Blahoslavení sú všetci, čo ho očakávajú.“ (30,18)
„Bázeň pred Hospodinom bude tvoj poklad.“ (33,6b)
"Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neunaví sa, neustane, jeho múdrosť nemožno preskúmať. On dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť... Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly dostávajú krídla, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa!" (40,28-31)
„Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem...“ (41,10)
„Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí...“ (42,3)
„Ja som Hospodin, tvoj Boh. Učím ťa, čo ti osoží, vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť.“ (48,17)
a mnohé ďalšie...