V rámci môjho postupného čítania Biblie, som sa po Izaiášovi a Jeremiášovi dopracovala k Ezechielovi. Oproti predošlým dvom to bolo trochu odlišné čítanie. Chvíľu mi trvalo, kým som sa cez to prehrýzla. Objavila som tam viacero nových a zvláštnych vecí. Znova to nebude výklad knihy, ale len pozorovanie, čo všetko sa môže udiať v živote takého proroka.
V dostupnej literatúre som si zistila zopár podrobností. Meno Ezechiel znamená "Boh moja sila" alebo "Boh posilňuje". Prorok Ezechiel pôsobil pravdepodobne v babylonskom zajatí. Podľa niektorých zdrojov vraj patril k tým bohatším zajatcom, čomu nasvedčuje aj to, že mal vlastný dom, bol ženatý. Hneď v úvode knihy sa dozvedáme, že býval v Chaldejsku pri rieke Kebár, bol synom Búziho a bol kňazom (1,1-3). Medzi zajatcami mal značnú úctu, starší Izraela sa chodievali ku nemu radiť (8,1; 14,1; 20,1). Svoju prorockú službu začal konať pravdepodobne vo veku okolo 30 rokov. Jeho proroctvá hovorili o súde nad Izraelom za ich hriech, o súde nad okolitými národmi za to, ako sa zachovali k Izraelu a nakoniec zvestoval aj pozitívny pohľad do budúcnosti Izraela.
Toľko z teórie a teraz zopár myšlienok k životu a práci proroka, ktoré som si pri pozorovaní Ezechiela všimla. Pre ilustráciu jednotlivých myšlienok uvádzam len kratšie úryvky vybraté z kontextu, takže bude fajn, ak si pri čítaní nasledujúcich riadkov otvoríte svoju Bibliu a pozriete si to priamo v nej:
- okrem toho, že prorok Ezechiel počul Boží hlas (v celej knihe sa mnohokrát píše, že mu „zaznelo slovo Hospodina“), mal aj niekoľko videní. Hneď jeho povolanie do služby sa udialo prostredníctvom dosť rozsiahleho videnia. Jeho videnia neboli len o zraku, ale aj počul, sám sa zúčastňoval deja, hovoril, dostával odpovede a dostával príkazy, ktoré mal naplniť:
kapitoly 1 – 3; 8 – 11; 37,1-14; 40 – 48
- napriek tomu, že videl veľmi podivné veci, ktoré bolo ťažké definovať, prorok jasne vedel, že sa jedná o videnie od Hospodina, a že vidí slávu Hospodinovu. V patričnej úcte padol na tvár a bol pripravený počúvať:
Tak vyzerala podoba slávy Hospodina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil. (1,28)
- mať videnie od Hospodina, nemusí byť jednoduchá záležitosť:
...ruka Hospodina mocne doliehala na mňa... omráčený som bol medzi nimi sedem dní. (3,14-15)
- oveľa viac ako u Izaiáša a Jeremiáša, vystupuje v tejto knihe Duch Svätý. Z toho usudzujem, že pri dare proroctva, a vôbec pri kontakte s Bohom, zohráva Duch Svätý dôležitú úlohu:
Povedal mi: Človeče, postav sa na nohy! Chcem s tebou hovoriť. Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval toho, ktorý hovoril so mnou. (2,1-2)
Vtedy ma Duch vyzdvihol... Duch ma zdvihol, uchvátil ma... (3,12 - 14)
Potom vošiel do mňa Duch, postavil ma na nohy, oslovil ma a povedal mi... (3,24)
Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema... (8,3)
Duch ma zdvihol a odniesol... (11,1)
Vtedy sa ma zmocnil Hospodinov Duch a povedal mi: Hovor: Takto vraví Hospodin... (11,4-5)
Duch ma zdvihol a preniesol... (43,5)
- Boh povoláva proroka k neľahkej službe, ale zároveň ho povzbudzuje a tiež mu zasľubuje, že ho vystrojí tak, aby odolal, aby to zvládol:
Človeče, posielam ťa k Izraelitom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa. Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. Práve k nim ťa posielam... Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, aj keby ťa obklopovali bodliaky a tŕne, hoci by si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, neľakaj sa ich, lebo sú domom vzdoru. Hovor im moje slová, či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru. (2,3-7)
Dom Izraela ťa však nebude chcieť počúvať – lebo mňa nechcú počúvať. Celý dom Izraela je tvrdohlavý a má zatvrdnuté srdce. Pozri, urobil som tvoju tvár takou tvrdou, ako je ich tvár, a tvoje čelo takým tvrdým, ako je ich čelo. Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru. (3,7-9)
- prorok dostáva usmernenie aj pre svoju osobu:
Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! (2,8a)
- má videnie svojej vlastnej budúcnosti a tiež inštrukcie, ako sa zachovať, keď to príde:
Ty však človeče hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich. Jazyk ti prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich môcť napomínať, lebo sú domom vzdoru. Keď však budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa a potom ich oslovíš... (3,25-27)
- má si zobrať Božie slová k srdcu, má byť nimi naplnený (neposúvať ich len ďalej bez toho, že by sa ho dotkli):
Potom mi povedal: Človeče, všetky moje reči , ktoré ti poviem, si vezmi k srdcu a počúvaj ušami! (3,10)
Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam! Keď som sa pozrel, práve sa vystrela ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok. Rozvinula ho predo mnou. Bol popísaný aj na prednej, aj na zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda. Povedal mi: Človeče, zjedz všetko, čo máš pred sebou! Zjedz tento zvitok, choď a oslov dom Izraela! Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok a povedal mi: Človeče, nakŕm si brucho a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med. (2,8 – 3,3)
V tomto texte ma zarazila posledná veta. Ako to, že zvitok s nadpisom "Nárek, vzdych a beda" nebol pre proroka „horkou pilulkou“, ale chutil mu ako sladký med? Trošku som pátrala a v niektorých komentároch som sa dočítala asi toto: Ak duša miluje Boha, Jeho slovo je pre ňu potešením, je sladké, aj keď sa jedná o zlé správy. Alebo: Boží služobník považuje za česť a výsadu poslúžiť Bohu, je jeho potešením, že bude Boh oslávený, hoci to znamená zniesť aj ťažké veci. (pozri aj Žalm 19,8-11; 119,102-103)
- keď bude hovoriť posolstvo od Boha, má dať jasne na známosť, že sú to slová Hospodinove:
Oslovuj ich: Takto vraví Pán, Hospodin...! (2,4)
Povedz im: Takto vraví Hospodin...! (3,11)
...potom ich oslovíš: Takto vraví Hospodin, Pán...! (3,27)
Hovor: Takto vraví Hospodin... (11,5)
Povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán... (12,10)
...a mnohé ďalšie miesta
- prorok má zvestovať Božie posolstvá bez ohľadu na to, či ich prijmú alebo nie. Bol ustanovený za strážcu domu Izraela. Jeho úloha je veľmi zodpovedná:
Hovor im moje slová, či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru. (2,7)
Povedz im: Takto vraví Hospodin...! – či už poslúchnu, alebo odmietnu. (3,11)
Po siedmich dňoch mi zaznelo slovo Hospodina: Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. Keď ja poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a ty ho nebudeš varovať a nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba. Ak napomenieš bezbožného, ale on sa neobráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, on zahynie pre svoju neprávosť, ale ty si zachrániš život. (3,16-19)
Podobný text o úlohe strážcu: 33,1-9
- Boh ho poslal na určité miesto, kde chcel s ním hovoriť a Ezechiel hneď poslúchol a išiel (je zrejmé, že od samého začiatku plne rešpektoval Božie povolanie):
Spočinula nado mnou ruka Hospodina. Povedal mi: Vstaň, zíď do údolia a tam budem hovoriť s tebou. Nato som vstal a zišiel som do údolia. (3,22-23)
- Božie posolstvá mal niekedy aj názorne predviesť, a mal to robiť tak, aby ho ľudia videli:
Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj! Vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru. Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami. Večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva. Pred ich očami prebúraj stenu a potom vyjdi cez ňu. Pred ich očami vynášaj veci na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela. (12,3-6)
ďalšie texty: 4,1 – 5,4; 12,17-19; 37,15-28
- aj keď bolo zobrazovanie Božích posolstiev náročné, prorok bezodkladne poslúchal:
Vykonal som, ako mi bolo rozkázané... (12,7)
- po názornom predvedení posolstva s ním Boh o tom hovoril:
Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodina: Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: Čo robíš? (12,8-9)
- po názornom predvedení posolstva mal presné inštrukcie, ako to ľuďom vysvetliť, čo im povedať:
Povedz: Ja som znamením pre vás. Ako som urobil ja, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci. (12,11)
Keď sa ti prihovoria synovia tvojho ľudu: Vysvetlíš nám, čo znamenajú tieto veci pre teba? – povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: ... (37,18-19)
- ľudia sa chodili za prorokom dopytovať na slovo od Hospodina. Prorok im neodpovedal sám zo seba, ale tlmočil slová Hospodinove. Hospodin však nechcel odpovedať tým, ktorí žili vedome v hriechu:
V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa. Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina: Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Prišli ste sa ma dopytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali – znie výrok Hospodina, Pána... Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje ohavné modly? Aj donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes, a ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, dom Izraela? Akože žijem – znie výrok Hospodina, Pána – nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali. (20,1-3.30-31)
ďalší text: 14,1-5
- Boh mu ukazoval skryté veci zo života iných ľudí a dával mu odpovede pre aktuálnu situáciu:
Potom prišli za mnou niektorí zo starších Izraela a sadli si predo mňa. Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina: Človeče, títo muži prijali do srdca svoje modly a tým si položili pred seba previnenie, aby sa oň potkli... Preto hovor s nimi a povedz im... (14,1-8)
ďalší text: 8,1-18
- prorokovi nebolo jedno, čo sa dialo s jeho národom:
Kým zabíjali, a ja som zostal sám, padol som na tvár a volal som: Ach, Hospodin, Pane, či chceš zničiť celý zvyšok Izraela, keď vylievaš svoju prchkosť na Jeruzalem? (9,8)
Kým som prorokoval, zomrel Pelatja, syn Benájov. Vtedy som padol na tvár a zvolal som mocným hlasom: Ach, Hospodin, Pane, chceš úplne zničiť zvyšok Izraela? (11,13)
- výstraha falošným prorokom – Boh odkryje ich proroctvá, ukáže ich základ a falošných prorokov zničí:
Človeče, prorokuj proti Izraelským prorokom, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú z vlastného srdca: Počujte slovo Hospodina! Takto vraví Hospodin, Pán: Beda bláznivým prorokom, ktorí idú za vlastným duchom bez toho, že by niečo videli... Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože hovoríte márnosť a mávate klamné videnia, som proti vám – znie výrok Hospodina, Pána... Zrútim stenu, ktorú ste omietli hlinenou omietkou, zvalím ju na zem, takže bude odkrytý jej základ. Padne, v nej zahyniete aj vy a potom poznáte, že ja som Hospodin... (13,1-16)
- Boh hovoril cez proroka v podobenstvách a dával k nim aj vysvetlenie (až na jedno, ktoré nechal bez vysvetlenia):
kapitoly 17; 21,1-5; 22,17-22; 23; 24,1-14; 31
- nie len Božia reč, ale aj videnia môžu byť v podobenstvách:
videnie o suchých kostiach, ktoré ožili (37,1-14)
- Boh ukazoval veci aj skrze prorokovu rodinu, v tomto prípade dosť ťažkým spôsobom. Napriek tomu prorok ani na chvíľu nezaváhal, plnil všetko bez otázok a bez odporu:
Potom mi zaznelo slovo Hospodina: Človeče, beriem ti náhlou smrťou, čo je najvzácnejšie tvojim očiam. Nesmúť však a neplač! Nevyroň ani slzu! Tíško vzdychaj a nedrž smútok za mŕtvou! Turban si zaviaž a sandále si obuj na nohy! Nezakry si ani fúzy, ani chlieb smútku nejedz! Ráno som to vyrozprával ľudu. Večer mi zomrela žena. Potom ráno som splnil, čo mi bolo prikázané... (24,15-24)
- niekedy mu Boh nedovolil hovoriť, mohol prehovoriť až keď mu Boh otvoril ústa:
Jazyk ti prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich môcť napomínať, lebo sú domom vzdoru. Keď však budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa a potom ich oslovíš... (3,26-27)
V ten deň sa ti otvoria ústa, budeš hovoriť s utečencom, nebudeš už nemý... (24,27)
Večer pred príchodom utečenca bola nado mnou ruka Hospodinova. On mi otvoril ústa na ten čas, keď tamten prišiel ráno ku mne. Tak sa mi otvorili ústa, takže som už nebol nemý. (33,22)
- ľudia mohli spoznať, že bol medzi nimi prorok podľa toho, že Hospodin naplnil svoje slová (prorok sa nemusel obhajovať sám):
Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov... Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske pekným hlasom a čo vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale nekonajú podľa nich. Keď sa toto splní, a určite sa to splní, spoznajú, že bol medzi nimi prorok. (33,30-32)
- varovanie pred pýchou, ktoré sa síce netýkalo proroka Ezechiela, ale môže byť užitočné: aj keby bol človek múdrejší ako Daniel, stále je len človekom a nie Bohom:
Hľa, múdrejší si ako Daniel, nič tajné ti nie je skryté... Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože si sa vo svojej mysli pokladal za rovného Bohu, privediem proti tebe cudzie násilnícke národy... Veď ty si človek a nie Boh... (28,1-10)
A na záver ešte jeden poznatok: Boh nie je vo svojom hovorení s človekom obmedzený na žiadne miesto, čas alebo okolnosti. Prihovoril sa prorokovi v cudzej zemi, uprostred cudzieho národa, uprostred hriechu...