Veľkonočná konferencia tento rok mala tému Boh nás povoláva k službe, veľa pozornosti sa pritom venovalo duchovným darom. Je to oblasť, kde sa mieša radosť a vďačnosť (za prijaté dary) s napätím a kontroverziami (lebo niektoré otázky okolo ich využívania sú sporné). Je mi smutno, keď vidím, že kresťania vybíjajú svoju energiu deštruktívne na zvady o niečom, čo bolo myslené na požehnanie. Som presvedčený, že duchovné dary sú dobré, veď pochádzajú zhora (Jk 1,17; Mt 7,11).
Čo je lepšie
Ak sú duchovné dary dobré, má zmysel pýtať sa, či sú niektoré z nich lepšie? Takú možnosť naznačuje Pavol, keď Korinťanov nabáda: Usilujte sa však o lepšie dary. (1Kor 12,31) Ak je to tak, dá sa určiť, ktoré to sú? Podľa akého kritéria ich možno porovnať? Odpoveď ponúka práve tento list do Korintu – ale ten istý princíp možno nájsť aj inde.
Sformulovať ho možno jednoducho: Hodnotu daru možno posúdiť podľa toho, ako prospešný je pre cirkev, nie podľa toho, či vyzerá zázračne, priťahuje pozornosť alebo mi dáva pocit sebarealizácie. Pavol tento princíp ilustruje dvoma obrazmi.
Jedno telo, mnoho údov
Jeden obraz Pavol používa v každom prípade, keď hovorí o duchovných daroch. Je to obraz Kristovej cirkvi ako tela. Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi. (Rim 12,4-5) Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. (1Kor 12,12) Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania. … on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za ohlasovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela. (Ef 4,4.11-13)
Princíp, ktorý tento obraz učí, je zrejmý: jednotlivé údy tu nie sú samé pre seba. V zdravo fungujúcom organizme spolupracujú takým spôsobom, že celé telo sa dobre vyvíja a rastie.
Budova
Cirkev je Boží dom, niekedy vo význame chrám, kde prebieha bohoslužba (Ef 3,21; 1Pt 2,5), niekde vo význame domácnosť (Ef 2,19) a niekde vo význame stavenisko, t.j. dom, ktorý sa ešte len buduje (pozn. niektoré české a slovenské preklady to isté grécke sloveso prekladajú ako vzdeláva).
Obraz domu sa taktiež vyskytuje v spojitosti s duchovnými darmi vo všetkých listoch (niekde v trochu širšom kontexte). Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu. Nerúcaj Božie dielo… (Rim 14,19n) Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži na budovanie cirkvi. (1Kor 14,12) Všetko nech je na budovanie. (1Kor 14,26) Svätí (t.j. všetci kresťania) majú byť pripravení na dielo služby, na budovanie Kristovho tela. (Ef 4,4.11-13)
Pavol týmito zmienkami nadväzuje na slová Pána Ježiša: Na skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. (Mt 16,18) Podľa Pavlovho vysvetlenia Cirkev sa buduje na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. (Ef 2,20) Základ je zásadne dôležitý, bez neho sa nedá ani začať stavať; záleží však aj na tom, ako stavba pokračuje: Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný ďalej na ňom stavia; ale každý nech si dá pozor, ako na ňom stavia. Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. (1Kor 3,10n)
Ako však nájdeme čo najlepší dar, totiž taký, čo najviac prispeje k budovaniu cirkvi?
Omnoho vzácnejšia cesta
Na konci 12. kapitoly listu Korinťanom Pavol píše: Usilujte sa však ešte o väčšie dary. A okrem toho vám ukážem omnoho vzácnejšiu cestu. (1Kor 12,31) Nenechá nás v neistote, čo tou vzácnejšou cestou mieni. Nasleduje totiž známa 13. kapitola – hymna lásky – vsadená doprostred diskusie o duchovných daroch. Nemalo by nás to prekvapiť, už skôr Pavol napísal: Poznanie vedie k namyslenosti, kým láska buduje. (1Kor 8,1)
Hymna lásky nás nenechá na pochybách, že láska je to najcennejšie, čo možno hľadať, vlastniť či rozdávať. Dozvieme sa, že láska je nutná (1Kor 13,1-3) – akýkoľvek skvelý dar bez lásky by bol márny. Ďalej vidíme, že láska je krásna (1Kor 13,4-7) – tu uvedené vlastnosti majú priame spojenie s využívaním darov. Láska je trpezlivá – to je veľmi potrebná vlastnosť, ak majú všetky údy tela fungovať v súhre (keby všetko záležalo na jednom človeku, postačí jeho profesionálny výkon). Láska nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva – noha teda nebude závidieť ruke ani ucho oku (por. 1Kor 12,15-16), ani oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!, ani hlava nohám: Nepotrebujem vás! (1Kor 12,21). Láska nehľadá svoj prospech – tak aj údy hľadajú prospech celého tela.
Korunou tohto opisu je, že láska vydrží (1Kor 13,8) a láska je najväčšia (1Kor 13,13). Všetky tie veci Pavol nepísal samoúčelne, aby sme sa rozplývali nad krásou lásky, ale aby sme pochopili, čím sa riadiť pri ocenení a využívaní duchovných darov. (To platí pri čítaní v kontexte 12. – 14. kapitoly. Keď čítame 13. kapitolu v kontexte celej epištoly, je zrejmé, koľkých zmätkov by bol korintský zbor ušetrený, keby len dali priestor láske vo svojich vzťahoch.)
Potrebné je ešte korigovať jedno časté nedorozumenie: LÁSKA NIE JE DAR! Láska je spôsob, ako využívať všetky dary. Pavol dôsledne na všetkých miestach píše, že každý veriaci má nejaký dar, ale nikto ich nemá všetky. To však nemožno povedať o láske. Bolo by absurdné vyhlásiť: „Ja mám dar rozlišovať duchov (alebo hocijaký iný), tak nepotrebujem lásku.“
Názorný príklad: jazyky a proroctvo
Láska buduje. Pri využití darov nás teda vedie k tomu, aby sme sa zamerali na budovanie celej cirkvi. Tento princíp v 14. kapitole Pavol použije na posúdenie dvoch darov, ktoré boli v Korinte veľmi aktuálne, totiž jazykov a prorokovania, a dôsledne ukazuje, že proroctvo je lepšie, lebo buduje cirkev.
Korintský zbor bol veľmi požehnaný. Pavol ďakuje za Božiu milosť, ktorá vám bola daná v Ježišovi Kristovi, za to, že ste v ňom boli obohatení všetkým: každým slovom i každým poznaním. Keďže sa medzi vami utvrdilo svedectvo o Kristovi, nechýba vám nijaký dar milosti. (1Kor 1,4-7) Ich využívanie darov však bolo veľmi nezrelé. Zdá sa, že sa vyžívali práve v nadprirodzenom dare jazykov, priťahovali ich extatické prejavy, ktoré považovali za dôkaz duchovnosti. (V tom sú im aj dnes podobní mnohí kresťania charizmatického razenia.) Pavol neodmieta jazyky (1Kor 14,5.39), v zoznamoch darov však zakaždým dáva jazyky na posledné miesto (1Kor 12,10.30), zrejme aby korigoval nepatričný dôraz Korinťanov na tento dar.
Pri porovnaní jazykov a prorokovania má to druhé prednosť, lebo kto prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, povzbudzuje a potešuje. Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev… väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazykmi – iba ak by to aj vykladal, aby sa budovala cirkev. (1Kor 14,3-5)
Pavol pripúšťa, že jazyky môžu byť prínosom pre osobné budovanie veriaceho (1Kor 14,4.14-15), v zhromaždení zboru však musí dostať priestor to, čo buduje všetkých. Prejav v jazyku spojený s výkladom by sa podľa tohto kritéria vyrovnal proroctvu (v. 27-28) – takáto prax je však aj v charizmatických zboroch veľmi ojedinelá.
Proroctvo má u Pavla vysoké hodnotenie, nie je však za nekritické prijímanie všetkého, čo sa za proroctvo vydáva. Žiada si skúmanie a posúdenie (v. 29; tento istý princíp vidno aj v súvislom texte 1Tes 5,19-22) a podriadenie novšiemu zjaveniu (v. 30) a poriadku v zbore (v. 33).
Usilujte sa budovať
Je mi jasné, že niektorým ostražitým veriacim v Kresťanských zboroch zabliká červená výstražná kontrolka, kedykoľvek sa dostane na pretras téma charizmatických darov. Nechcel som sa nikoho dotknúť ani pichať do osieho hniezda. Tu uvedené veci nie sú komplexnou rozpravou o zázračných duchovných daroch, ani ňou nechceli byť. Išlo mi o vyzdvihnutie biblického princípu: lepší dar buduje.
K tomuto nás zaväzuje láska: Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži na budovanie cirkvi. (1Kor 14,12) To sa týka celej škály prejavov v bohoslužobnom živote cirkvi. Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. (v. 26)
Uprime teda pohľad dvoma smermi
Na cirkev: v čom sa potrebujeme budovať? V akom stave sú naše zbory? V akej oblasti sa potrebujeme budovať? Je to učenie biblických právd, pastierske vedenie, súhra údov vedená láskou?
Na seba: čo som dostal? Ak som Kristov, mám jeho Ducha a mám aj nejaký dar milosti. Viem o ňom? Používam ho? Úprimne hľadajúci kresťan ochotný slúžiť istotne nezostane v neistote.
Ak vidíš, čo máš, a čo má tvoj zbor od Pána, poďakujte mu a použite to v službe. Ak vidíš medzeru, nedostatok, ktorý treba zaplniť, proste a dostanete, hľadajte a nájdete. (Mt 7,7)
Peter Kozár
Podľa príhovoru na Veľkonočnej konferencii KZ 2016
(Zdroj: časopis Živé Slovo)