hghjgljhljhôjh

2. 10. 2017

Ernst Modersohn – Vzhliadni na Ježiša

Kniha Vzhliadni na Ježiša od autora Ernsta Modersohna je postavená na výzve z listu Židom 12,2:
„...hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred ním, strpel kríž opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.“
Autor sa v krátkych kapitolách zaoberá tým, kam by sa naše oči, resp. náš zrak viery mal a nemal upierať. Vysvetľuje, prečo nie je dobré zaoberať sa príliš veľa minulosťou alebo našim protivníkom diablom, svetom okolo nás, našimi okolnosťami či sebou samým... a naopak, prečo je veľmi užitočné pozerať na Pána Ježiša Krista. Pán Ježiš je totiž naším Veľvodcom – počiatkom a základom našej viery, ktorý položil na Golgote. A zároveň je aj Dokonávateľom – tým, ktorý môže našu vieru dotiahnuť do víťazného konca. Nemali by sme Mu preto brániť, aby dielo začaté v nás aj dokončil. Mali by sme Mu nechať dostatok priestoru na to, aby nás mohol formovať a viesť.
Autor tiež hovorí o potrebe pozerať na Pána Ježiša hneď ráno, pretože práve On nás môže pripraviť na to, čo nás v priebehu dňa postretne. Môže nám ukázať, aké úlohy má pre nás pripravené a zároveň dať aj silu k ich naplneniu. Dôležité je pozerať na Pána Ježiša aj v čase skúšok, pokušenia alebo v čase núdze či dokonca smrti. Autor v tejto súvislosti spomína napríklad Petrovo chodenie po vode a upriamuje pozornosť na fakt, že Pán Ježiš Petrovi nevyčíta, že nemal chodiť na vodu, ale že nedokázal veriť až do konca.
A napokon sa autor podrobnejšie venuje tomu, čo pohľad na Pána Ježiša vlastne je a čo to nie je. Pozerať na Pána Ježiša neznamená pozerať sa na cirkev a moje miesto v nej, na moju službu Pánovi, na moje štúdium Biblie, moje modlitby... To všetko sú síce užitočné a dobré veci, ale pohľad na Pána Ježiša znamená predovšetkým hľadieť na Pána Ježiša – na Jeho charakter, Jeho konanie, Jeho slová, Jeho dielo spasenia, na Jeho slávu v nebesiach u Otca a Jeho ochotu prihovárať sa tam za nás... Lebo len pri pohľade na Neho samotného uvidíme aj to všetko ostatné v správnom svetle. Spomeniem napríklad myšlienku o (ne)pozeraní sa na bratov či sestry v cirkvi:
„Vzhliadnime na Pána Ježiša – nie na svojich bratov vo viere, dokonca ani na tých najlepších a najušľachtilejších ... je neodvratné, že človek bude väčší a Pán Ježiš menší, ak medzi seba a Spasiteľa postavíme človeka. Ak je potom táto osoba vzdialená alebo je pre nás nedosiahnuteľná, ani Majstra viac nevieme nájsť a stratíme všetko. Ale ak je to opačne, ak medzi nami a naším najbližším priateľom stojí Pán Ježiš, potom vzťah s touto osobou bude menej viditeľný, ale hlbší, nezmení sa na vášnivý, ale skôr na jemný, bude menej nutný, skôr prospešný, a bude nástrojom bohatého požehnania v Božích rukách...“
V závere knihy nájdete niekoľko autorových starších úvah pod názvom Rady z mojej domácej lekárničky, kde na praktických príkladoch zobrazuje zopár užitočných postojov kresťana, ktoré môžu byť pre čitateľa inšpiráciou
Čítanie tejto knihy bolo pre mňa príjemným osviežením uprostred všedných dní. Veď čo môže človeka lepšie odpútať od každodennej práce a starostí, ako pohľad na Pána Ježiša Krista?