Nedávno som si prečítala jeden pekný príbeh:
Brat
Paľo dostal od svojho brata na Vianoce auto. Keď na Štedrý deň vyšiel z kancelárie, akési chalanisko z ulice sa obšmietalo okolo jeho nového nablýskaného autíčka a obdivovalo ho.
"Ujo, to je vaše auto?" opýtal sa chlapec.
Paľo prikývol: "Dostal som ho brata na Vianoce."
Chlapec bol ohromený. "Chcete povedať, že váš brat vám ho daroval a vy ste zaň nemusel nič dať? Páni, aj ja by som chcel...
Paľo, samozrejme, vedel, čo by ten chlapec chcel. Chcel by mať takého brata. Lenže to, čo chlapec povedal, ho prekvapilo.
"Chcel by som byť taký brat."
Paľo sa s úžasom zahľadel na chlapca a potom nečakane riekol: "Chcel by si sa povoziť?"
"Och, veľmi rád!"
Po krátkej jazde sa chlapec otočil s rozžiarenými očami k Paľovi a opýtal sa: "Ujo, mohli by sme sa previezť popred môj dom?"
Paľo sa usmial. Myslel si, že vie, o čo chlapcovi ide. Chce sa predviesť pred susedmi. Lenže opäť sa mýlil.
"Môžete zastaviť pri týchto dvoch schodíkoch?" poprosil chlapec.
Vybehol po schodoch. O chvíľu Paľo počul, že sa vracia, ale tentoraz sa už neponáhľal. Na rukách niesol chromého bračeka. Posadil ho na spodný schodík a ukázal mu na auto.
"Tu je, Miško, presne, ako som ti hovoril. Jeho brat mu ho daroval na Vianoce a on zaň nemusel zaplatiť vôbec nič. Aj ja ti raz také kúpim... Potom uvidíš všetky tie krásne veci vo vyzdobených výkladoch, o ktorých som ti hovoril."
Paľo vystúpil a posadil chlapčeka na zadné sedadlo. Starší brat si s nadšením v tvári sadol vedľa neho a všetci traja sa vydali na nezabudnuteľnú vianočnú jazdu po vysvietenom meste.
(Bruno Ferrero)