…to je výzva, ktorú nachádzame v liste Rimanom 12,2. Pred časom sme týmto slovám venovali jednu nedeľu v našom zbore a chcela by som vám priblížiť zopár myšlienok, ktoré som si z tohto uvažovania odniesla.
Božie milosrdenstvo
Vrátim sa najskôr o jeden verš späť. V ňom sa dozvedáme, že apoštol Pavol tu oslovuje veriacich ľudí a zo všetkého najskôr upriamuje ich pozornosť na Božie milosrdenstvo: Prosím vás teda, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Božie… (Rim 12,1) O niečo skôr v tomto liste píše apoštol Rimanom o niektorých veciach, ktoré im Boh zo svojho milosrdenstva daroval – že sú ospravedlnení (3,23-24), že majú možnosť blížiť sa k Bohu skrze Pána Ježiša Krista (5,1-2). Toto samozrejme neplatí len pre bratov v Ríme, ale pre všetkých, ktorí sa stali Božími deťmi. Aj my v dnešnej dobe si každú nedeľu pripomíname, čo pre nás Boh zo svojho milosrdenstva vykonal. Pripomíname si obeť Jeho Syna na kríži, ktorého vydal namiesto nás.
Akcia a reakcia
V nadväznosti na toto Božie milosrdenstvo apoštol Pavol pokračuje slovami: Prosím vás teda, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Božie, žeby ste ta dali svoje telá v živú obeť svätú a ľúbu Bohu, rozumnú to vašu svätoslužbu. (Rim 12,1)
Nikto z nás nie je taký, ktorý by prvý miloval Boha. Apoštol Ján píše, že my milujeme Jeho (Boha), preto že on prvý miloval nás. (1Jn 4,19) Boh bol ten, ktorý nás hľadal vo svojej láske. A slová apoštola Pavla o našej obeti sú odpoveďou na túto Jeho lásku.
Možno si viete predstaviť situáciu, keby sa v manželstve jeden z partnerov tomu druhému obrátil chrbtom a povedal: nezaujímaš ma. To isté prežíva Pán Ježiš, keď si namiesto spoločenstva s Ním vyvolíme niečo iné. Keď nám je svet a láska k svetu bližšia ako On a Jeho láska. On nás draho vykúpil, vydal samého seba za nás a očakáva, že aj my sa z vďačnosti celkom vydáme Jemu.
Oddelení k svätoslužbe
Obeť, ktorú od nás Pán očakáva, definuje apoštol Pavol ako vydanie sa do služby. Tá však nemá byť hocijaká, má byť svätá a ľúba Bohu, má to byť svätoslužba. No a na to nadväzujú slová uvedené v nadpise tohto článku: nepripodobňujte sa tomuto svetu. (Rim 12,2)
Ak sa chceme vydať Bohu do služby, ktorá bude Jemu ľúba a svätá, potom sa musíme oddeliť od vecí, ktoré sväté nie sú. Apoštol Pavol tu píše o oddelení sa od sveta. A tu je na mieste otázka, čo je to svet?
Biblia vidí svet z troch pohľadov:
1. Svet ako Božie stvorenie: Boh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme… (Sk 17,24) Stvorenie hovorí o Božej múdrosti, moci, majestáte a my ho často obdivujeme, kocháme sa v jeho nádhere.
2. Svet ako ľudia: Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. (Jn 3,16) Zo súvislostí je zrejmé, že slovo „miloval svet“ sa dá interpretovať aj ako „miloval ľudí“, pretože svojho Syna neposlal zomierať za hocijaké stvorenie, ale práve pre ľudí, aby si mohli zachrániť život.
Ani jeden z týchto dvoch obrazov však Božie slovo nespája s potrebou alebo požiadavkou, aby sme sa od toho oddelili. Ani On sám sa neoddeľuje od svojho stvorenia, práve naopak, prostredníctvom stvorenia sa dáva ľuďom spoznať (Rim 1,20). A neoddeľuje sa ani od ľudí, o čom svedčia vyššie spomenuté slová, že za nich obetoval vlastného Syna. Ale je tu ešte jeden pohľad na svet:
3. Svet ako duchovný poriadok, ktorého vodcom – kniežaťom – je momentálne Boží nepriateľ – satan. Písmo sa o tom zmieňuje na viacerých miestach. Pán Ježiš hovorí o kniežati tohto sveta (Jn 12,31) a apoštol Pavol tiež spomína toto pomenovanie (Ef 2,1-2). Satan zaviedol poriadok, v ktorom ľudia odvrhli Boha a obrátili sa k modlám: Pretože poznajúc Boha neoslavovali Ho ako Boha ani Mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov. (Rim 1,21-23) My sme tohto svedkami, žijeme v takomto svete a práve toto je ten „svet“, od ktorého sa máme oddeliť, aby sme mohli slúžiť Bohu.
Oddelení uprostred sveta
Ponúka sa riešenie odísť niekam na odľahlý ostrov a tráviť život len v spoločnosti veriacich, aby sa na nás neprichytilo nič z tohto zlého prevráteného sveta. Ale v modlitbe Pána Ježiša zaznieva niečo iné: Neprosím, žeby si ich vzal zo sveta, ale žeby si ich zachoval od zlého. (Jn 17,15) Božím plánom nie je, aby Jeho verní opustili tento svet, aby sa úplne izolovali. Na iných miestach sa píše, že našou úlohou je ísť do sveta a niesť evanjelium (Mt 28,19-20; Sk 1,8), byť soľou a svetlom pre tento svet (Mt 5,13-16). Božou túžbou však je aj to, aby sme boli uchránení od zlého. Aj preto nás nabáda k svätosti, k oddeľovaniu sa od poriadku tohto sveta, aby nás chránil.
Oddeľovanie sa k svätoslužbe, resp. od sveta, je tvrdý každodenný boj. Keď apoštol Pavol píše o svojom boji, vyznáva, že on nebojuje len tak naoko. Hovorí: do tvári bijem svoje telo a podmaňujem ho. (1Kor 9,27)
Odolávať svetu vôbec nie je ľahké. Satan sa často ukrýva za obyčajné bežné veci a bežné potreby nášho tela. Napríklad taký hlad – je to naša bežná telesná potreba, ale otázkou je, či budeme prijímať potravu kvôli nasýteniu, aby telo mohlo správne fungovať, alebo skĺzneme k obžerstvu. Podobne spánok – naše telo ho nevyhnutne potrebuje, ale je rozdiel medzi zdravou mierou spánku a lenivosťou. Alebo taká sexualita – je to užitočná a vzácna vec daná do manželstva, ale ľahko sa môže zmeniť na zvrátenosť, ako to často vidíme v dnešnom svete okolo nás. Mohli by sme menovať rôzne ďalšie veci. Na každom kroku vidíme reklamy, kde je množstvo nevinných vecí, ktoré sú nám ale predkladané tak, aby sme si mysleli, že ich nutne potrebujeme, aby nám zviazali naše ruky i našu myseľ. Často môžeme byť svedkami aj toho, že ľudia nie vždy čestným spôsobom napĺňajú potreby alebo žiadosti svojho tela.
Tlaku tohto sveta nie je ľahké odolať. Apoštol Pavol nás však nestavia iba pred výzvu nepripodobňovať sa svetu, ale má pre nás aj radu, ako to zvládnuť.
Nedať svetu priestor
Hovorí sa, že ak sa chce človek niečoho vzdať, niečomu odolať, najlepšie je nahradiť to niečím iným. Ak nechceme myslieť na spôsoby tohto sveta, ak sa im nechceme pripodobniť, je dobré našu myseľ a srdce zaplniť niečím lepším, aby na lásku k svetu nezostal priestor. Apoštol Pavol náplň pre našu myseľ ponúka hneď v nasledujúcich slovách: nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysle, aby ste skúšali, čo je vôľa Božia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé! (Rim 12,2)
Cestou, ako sa oddeliť od sveta, je teda zmena mysle, zameranie myšlienok na hľadanie Božej vôle. Pán Ježiš pri jednej príležitosti hovorí: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal… (Jn 4,34) A na inom mieste, v súvislosti s napĺňaním našich telesných potrieb, Pán Ježiš upozorňuje, aby sme hľadali predovšetkým Božie kráľovstvo, a o naše telesné potreby bude postarané (Mt 6,25-3). Potom sa nemusíme báť, že skĺzneme pri ich napĺňaní k praktikám tohto sveta.
Prečo?
Na záver ešte raz v krátkosti zhrniem, prečo sa neprispôsobovať poriadku tohto sveta. Máme k tomu viaceré dôvody. Tými pozitívnymi sú jednak Božie prianie, aby sme sa Mu vydali v obeť – v službu, ktorá bude svätá. Ako bolo vyššie spomenuté, je to naša odpoveď na Jeho lásku preukázanú k nám. Za druhé, ako už tiež bolo spomenuté, oddelenie sa od sveta a vydanie sa Bohu je zároveň aj našou ochranou pred zlým. Lebo celý svet leží v zlom. (1Jn 5,19)
No a potom je tu aj negatívny dôvod, prečo sa s týmto svetom nedávať dohromady. Apoštol Ján píše v jednom zo svojich listov: A svet ide ta i jeho žiadosť… (1Jn 2,17) Nikto múdry nebude investovať do banky, ktorá je pred krachom. Tento svet speje k svojmu zániku, k súdu a tí, ktorí sú s ním spojení, budú z toho brať škodu. Spomínané varovanie z listu Jánovho však pokračuje krásnymi slovami, ktoré stoja za zváženie: A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá na veky.