On môže
Pre rok 2019 som mala krásny, ale zároveň ťažký verš z knihy Jóbovej:Jób odpovedal Hospodinovi: „Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný.“ (Jób 42,2)
Dlho som nad ním uvažovala a počas leta a jesene som strávila asi pol roka čítaním celej Jóbovej knihy. Bolo to trochu zdĺhavé čítanie, ale stálo to za to. Oplatilo sa pozrieť si túto biblickú knihu pekne pomaly, po kúskoch, do hĺbky. A vôbec nevadí, že som tak urobila už po niekoľký krát. Našla som v nej opäť mnoho dôležitých vecí (o nich možno neskôr), ale čo chcem v tejto chvíli vyzdvihnúť – že v kontexte celého Jóbovho príbehu som lepšie porozumela môjmu veršu.
Jób prechádzal nepredstaviteľným utrpením a v tom všetkom bol celkom sám. Deti mu zomreli, manželka mala iný názor na vec ako on, jeho priatelia mu moc nepomohli, skôr priťažili, a aj ostatní okolo neho, ktorí si ho predtým vážili a sedávali s ním, sa od neho odvracali. Nemal nikoho, kto by mu rozumel, kto by ho povzbudil, pomohol niesť toto bremeno. Dokonca to vyzeralo, akoby sám Boh niekam odišiel, akoby bol niekde vysoko na nebesiach a nejaký Jób tam dole na zemi ho nezaujímal. V istých chvíľach to Jóbovi pripadalo, akoby mu dokonca sám Boh schválne pridával trápenia.
Ale v závere knihy Boh k Jóbovi prehovoril a Jób mohol spoznať Boha takého, aký naozaj je. Smel uvidieť aspoň niečo z Jeho majestátu, veľkosti a predovšetkým múdrosti a moci. A vtedy Jób vyznáva spomínané slová: „Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný.“ Jób sa v tej chvíli ešte stále nachádzal v trápení, ešte nevedel, ako a kedy sa to celé skončí. Ale stačilo mu, že uvidel Božiu veľkosť a moc v Jeho stvorení a na základe toho dokázal vyznať, že verí. Hoci ešte nevidel dôkazy tejto neobmedzenej Božej moci vo svojom vlastnom živote.
Pri čítaní týchto kapitol som si aj ja uvedomila, že nepotrebujem dôkazy Božieho mocného konania priamo v mojom živote alebo v živote mojej rodiny, ale že mi stačí vedieť, že Boh môže čokoľvek, že pre Neho nič nie je nemožné. Stačí to vidieť na stvorenej prírode, na Jeho stvoriteľskom diele. Stačí pozorovať, ako sa Boh prejavuje – takým spôsobom a v takej miere ako On sám chce (nie tak, ako chcem ja). Pochopila som, že k nadobudnutiu pokoja a nádeje, k tomu, aby som našla silu kráčať ďalej, stačí vedieť a vidieť, že On môže... či a kedy to aj priamo v mojom živote vykoná, to už je v Jeho múdrych rukách.
Byť ostražitý a bdieť
No a pre tento rok mi Boh poslal verš z trošku iného „súdka“. Je to slovo z 1. Petrovho listu:„Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol.“ (1. Petra 5,8)
Je to varovanie, výstraha, a zároveň prejav Božej milosti, že ma dopredu upozorňuje na možné riziká. Pre mňa osobne je to veľmi konkrétna výzva viac sa blížiť k Bohu, tráviť viac času pri Jeho slove a pri rozhovoroch s Ním. Lebo v posledných mesiacoch toho času nebolo veľa, kopili sa rôzne pracovné, zdravotné a rodinné problémy a človeku ubúdali sily na poctivé štúdium Písma a na modlitby. Ale tento verš mi pripomenul, že nie je inej cesty ako si udržať bdelosť a obozretnosť, ako včas odhaľovať nepriateľove klamstvá a útoky - dá sa to jedine tým, že človek bude tráviť čas pri Bohu. Veď Boh tohto nepriateľa dokonale pozná, vie ako nad ním víťaziť a môže dať k tomu silu. Takže tento rok je pre mňa v znamení čítania Biblie a rozhovorov s Bohom. Lebo nepriateľ nikdy nespí. Ak mi Boh vybral práve tento verš, dobre vedel prečo, a mala by som ho brať naozaj vážne.
Judášovo varovanie
Keď uvažujem o tomto mojom verši, o diablovej snahe oklamať nás, prichádza mi na myseľ jeden z Ježišových učeníkov: Judáš. V Biblii sa o ňom toho veľa nepíše, ale aj to málo stačí ako výstižný príklad.Judáš bol jedným z učeníkov. Nebol tam len trpený, alebo omylom. Sám Pán si ho vybral: „Potom (Ježiš) vystúpil na vrch a pozval k sebe tých, ktorých sám chcel...“ (Mk 3,13-19) Keď si prečítate nasledujúce verše, zistíte, že medzi pozvanými, ktorých Pán chcel mať pri sebe, bol aj Judáš. Judáš mal rovnaké šance, mal všetky možnosti ako ostatní. Počul a videl, a mohol robiť to, čo ostatní. Nie raz sa v Písme spomína, že Pán Ježiš chodil s dvanástimi (a nie s jedenástimi, bez Judáša) alebo posielal do služby všetkých dvanástich. Judáš mal rovnako blízko k Bohu cez osobu Jeho Syna, ako ostatní učeníci. A Pán Ježiš sa k nemu správal rovnako, ako k zvyšným jedenástim, aspoň z kontextu Písma nemáme dôvod myslieť si opak. Ani vo chvíli umývania nôh ho Ježiš neposlal preč, neprejavil mu menšiu lásku ako ostatným.
Napriek tomu sa Judáš rozhodol prejsť na druhú stranu – od Boha k diablovi. Nie vždy sa takto vedome rozhodujeme pre diabla, možno ani Judáš to v prvej chvíli až takto desivo nemyslel. Nie vždy si totiž uvedomujeme, že odísť od Boha, vybrať si niečo iné ako Boha, automaticky znamená otvoriť dvere diablovi. Ale v skutočnosti to práve takto je, neexistuje žiadna stredná cesta. Sám Pán Ježiš hovorí, že ľudia môžu kráčať len dvoma cestami (Mt 7,13-14).
Ak sa niekto začne zahrávať s hriechom, a približovanie sa k diablovi automaticky v sebe nesie hriech, tak to môže zle skončiť. Hriech je veľká záťaž, ťažké bremeno, ktoré môže človeka prevážiť, ako píše žalmista Dávid: „Veď previnenia mi prerástli cez hlavu. Je to ťažké bremeno, ťažšie, než unesiem.“ (Žalm 38,5) Keď diabol vstúpil do Judáša, Judáš už nenašiel cestu späť. Môže byť, že jeho bremeno bolo tak ťažké, že vlastnými silami nedokázal dôjsť späť k Bohu. Nechcem príliš špekulovať, čo by bolo keby, ale je možné, že Judáš ešte mohol mať šancu. Tak, ako mal šancu Peter, ktorý tiež zradil, ale svoj čin horko oplakal a Pán ho nezavrhol. Myslím si, že ani Judáša by neodmietol, ako raz pri jednej príležitosti povedal (a možno to počul aj Judáš): „toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“ (Jn 6,37) Judáš si podobne ako Peter svoju chybu uvedomil, ale cestu späť nenašiel, alebo možno nenašiel silu k tomu, aby sa na ňu postavil, nenašiel silu, aby prosil o pomoc, aby sa vrátil späť k svojmu Majstrovi.
Pri pohľade na môj tohtoročný verš v spojení s Judášovým príbehom si ešte viac uvedomujem, že zahrávať sa s hriechom a diablom je veľmi vážna vec. Možno si ako kresťania povieme, že veď vyskúšam niečo iné ako Boha, a keď sa mi to nebude páčiť, tak sa vrátim. Veď cestu k Bohu už poznám, trafím naspäť. Ale na príbehu Judáša vidím veľké varovanie, že takto jednoducho to nefunguje. Ani človek, ktorý žil naozaj blízko pri Pánovi, nemusí po takomto odchode „na skúšku“ už nájsť cestu späť. Preto treba byť ostražitý a bdieť, aby nás diabol nezlákal a neoklamal slovami: „veď len vyskúšaj, ako dieťa Božie budeš mať šancu vrátiť sa k Bohu“. Áno, šanca na návrat tu vždy je, len či budeme mať ešte silu ju opäť využiť? To je otázne...