Ja som... kto?
Autor hovorí o hľadaní našej identity, ktorú do nás Boh vložil a naplánoval. Svoje rozprávanie začína pohľadom na Božie meno. Keď sa Mojžiš pýtal Boha na Jeho meno, dostal zvláštnu odpoveď: „Ja som“. Len dve slová, nič viac, žiadne tretie slovo. Ja som... kto? Boh totiž svoje tretie slovo nepotrebuje, pretože On je všetkým – je Stvoriteľ, Vládca, Kráľ, je mocný, múdry, spravodlivý, láskavý, verný... Na rozdiel od nás, Bohu stačí povedať „Ja som“ a v tom je ukryté všetko. Ale my ľudia sa potrebujeme nejako zadefinovať, pretože my ani zďaleka nie sme všetkým. Každý z nás potrebuje nájsť odpoveď na otázku: kto vlastne som?
My všetci potrebujeme nájsť svoje tretie slovo. Nie však to, ktorým sa snažíme maskovať či vylepšiť svoju fasádu, ani to, ktorým nás možno škatuľkujú ľudia okolo nás, ale naše skutočné, pravé meno. Toto hľadanie autor delí do dvoch rovín: ako znie moje tretie slovo z ľudského pohľadu a ako vyzerá v Božích očiach? Toto sú obvykle dve diametrálne odlišné mená, ktoré by sa ale časom, s Božou pomocou, mohli k sebe priblížiť a navzájom splynúť.
Spoznávať svoju "cibuľku"
Autor sa zaoberá hľadaním našich tretích slov z viacerých pohľadov. Možno tým prvým, čo si potrebujeme uvedomiť je, že nájsť svoje tretie slovo neznamená nájsť len jedno slovo. Autor pripomína, že Boh nás stvoril ako zložité, viacvrstvové osobnosti – ako cibuľu. Často robíme chybu, že sa snažíme samých seba zadefinovať len podľa jednej vrstvy, ktorá je aktuálne najviditeľnejšia. Ale Boh si nás takto nezjednodušuje, On nás neustále vníma vo všetkých vrstvách, ktoré nám dal. Vidí celý náš obraz, nie len naše aktuálne zlyhanie alebo naopak náš aktuálny úspech.
Autor tiež hovorí, že často máme skreslenú predstavu o tom, kým by sme sa mali stať. Možno sa snažíme vylepšiť vlastnosti a schopnosti, ktoré Boh v skutočnosti nezamýšľal ako naše silné stránky. A naopak, niektoré iné stránky našej osobnosti považujeme za nedôležité alebo neužitočné, a pri tom Boh v nich vidí najväčší potenciál. Aby sme odhalili svoju pravú identitu, potrebujeme predovšetkým nazerať do toho správneho zrkadla.
Venuje sa aj zaobchádzaniu s našimi slabosťami. Hovorí o potrebe zmeny – nie však o úsilí odstrániť naše slabosti, ale o zmene postoja. Keď apoštol Pavol píše, že v slabosti sa prejavuje sila (2Kor 12,9), je zrejmé, že slabosť bola u neho stále prítomná. Neznamená to samozrejme, že by sme sa nemali snažiť zmeniť. Ak to Bohu dovolíme, ak sa prestaneme skrývať za „silnými“ menami a prijmeme svoje slabé stránky, On bude na našich slabostiach pracovať. Ale neočakávajme, že sa v tomto pozemskom živote dokážeme zbaviť úplne všetkých slabostí a budeme plní už len Božej moci. Božia moc naopak funguje práve v spolupráci s našou slabosťou. Môžeme a mali by sme mať v sebe oboje.
Boh zlomených a nedostatočných
Autor čitateľov tiež povzbudzuje, že nie sú jedinými na svete, ak sa cítia byť nekvalifikovaní pre službu Bohu. Samotná Biblia je plná príkladov nekvalifikovaných ľudí. Autor sa obzvlášť zaoberá Jákobom, ktorý väčšinu svojho života prežil v honbe za niečím, čo mu nepatrilo, v klamstve a podvodoch a v strachu z následkov. Napriek tomu sa Boh rozhodol na ňom pracovať a vybral si ho ako dôležitú postavu v dejinách svojho vyvoleného národa. A nehanbí sa na mnohých miestach Biblie predstavovať ako Boh Jákoba. Dáva nám tým na známosť, že On je Bohom zlomených, nedokonalých a nekvalifikovaných, s ktorými dokáže robiť veľké veci.
Nie opravár ale reštaurátor
Na tému nekvalifikovanosti a hľadania seba samého sa v knihe dočítate mnoho ďalšieho. Na záver chcem spomenúť ešte jeden dôležitý princíp v tomto procese hľadania a premeny. Autor knihy svojich čitateľov upozorňuje, že Boh nie je opravár ale reštaurátor. On nemá v pláne vymieňať „súčiastky“, ale vytiahnuť na povrch naše skutočné, pôvodne navrhnuté farby. Možno budeme veľmi prekvapení, aké farby sa objavia, keď Mu dovolíme, aby na nás pracoval. Avšak všetko potrebuje svoj čas, takáto reštaurátorská práca chvíľu trvá. Ak sa budeme príliš hnať dopredu, môže sa stať, že predstihneme svoju schopnosť spravovať to, čo nám Boh zveril a niekomu okolo seba môžeme svojím konaním alebo postojmi ublížiť.
Nie so všetkým, čo autor vo svojej knihe píše (alebo možno so spôsobom, ako o niektorých veciach píše) sa dokážem plne stotožniť, ale napriek tomu mi kniha poskytla veľa užitočných podnetov na uvažovanie a aj využitie v praxi.