18. 6. 2020

H. Norman Wright – Cestou zármutku

Väčšinou si knihy na čítanie vyberám ja, podľa toho, čo ma práve zaujme alebo čím sa na svojej ceste života zaoberám. Ale občas sa stáva, že knihy si naopak nájdu mňa. Tak to bolo aj v prípade knihy H. Normana Wrighta s názvom Cestou zármutku. Nemala som v pláne práve teraz čítať niečo tak náročné, ako je sprievodca životnými stratami. Ale keď už sa táto kniha  predo mnou objavila, vzala som ju do rúk. A musím čestne priznať, že prvé dva pokusy prečítať ju boli neúspešné. Po pár riadkoch alebo nejakej tej strane som ju zakaždým so slzami v očiach odložila.

Až na tretí pokus sa mi podarilo dočítať sa ďalej ako za prvých pár strán. Nakoniec som ju prečítala celú, a k niektorým kapitolám som sa vrátila aj viackrát. Táto kniha, alebo skôr malá knižka (103 strán vo formáte zhruba B6) je akýmsi sprievodcom na ceste vyrovnávania sa so stratou blízkeho človeka – rodiča, súrodenca, dieťaťa, životného partnera či blízkeho priateľa, alebo so stratou života aký bol alebo aký by býval mohol byť, keby neprišla doňho náhla bolestivá strata. Tento sprievodca môže byť užitočný pri vyrovnávaní sa so stratou minulosti, stratou budúcnosti, a tiež so stratou prítomnosti - lebo ak niečo blízke strácame, odtrhne to aj kus z nás samých a potrebujeme si aj svoju vlastnú identitu vybudovať nanovo.

Nebolo to ľahké čítanie, ale nakoniec bolo užitočné a aj občerstvujúce. Na stránkach tejto knihy som postupne zistila, že niektoré veci a stavy, ktoré prežívam, sú normálne. Netreba sa im brániť, ale nechať im voľný priebeh. Môže to byť síce bolestivé, ale je to užitočnejšie, ako ich potláčať, a nakoniec to môže byť aj uzdravujúce. Zistila som tiež, že niektoré veci potrebujú čas, že sa nedajú urýchliť, a zase iné by bolo treba konečne trochu pohnúť z miesta. Niektoré veci som si dokázala trochu lepšie pomenovať a porozumieť im. Po prečítaní niektorých kapitol sa mi v istých veciach uľavilo. Viem, že stále budú bolieť, ale budem k nim pristupovať už trochu inak, viac s rešpektom a prijatím. A možno iné veci, doteraz dobre ukryté, zrazu vyplávali na povrch a budem musieť nájsť spôsob, ako sa k nim postaviť, aby ma konečne prestali prenasledovať…

V tejto knihe nenájdete jednoznačné odpovede, alebo úplne kompletný zoznam toho, čo strata so sebou prináša. Nenájdete tu ani kompletný zoznam vecí, ktoré by ste mali vo svojom zármutku urobiť a zrazu bude akoby lusknutím prsta všetko dobré. Skôr sa v nej dozviete, na čo vlastne zármutok je, čo pri ňom môžete (ale aj nemusíte) prežívať, a že je to normálne. Niekedy už len samotné porozumenie tomu, čo sa s človekom aktuálne deje, postačí na odľahčenie bremena. V knihe nájdete aj zopár dobrých rád, ako s niektorými vecami či pocitmi naložiť. Nájdete v nej nádej a svetlo do budúcnosti, a tiež niekoľko biblických nahliadnutí do prežívania zármutku.

Ak prežívate stratu vo svojom vlastnom živote, alebo máte vo svojej blízkosti niekoho, kto stratou práve prechádza, môže byť táto kniha pre vás užitočná. Alebo aj nemusí. Pri jej čítaní a uplatňovaní si dajte veľký pozor a nikdy nezabúdajte na skutočnosť, že každý jeden človek prežíva svoj zármutok veľmi individuálne, po svojom a svojím tempom. Prežívanie zármutku sa nedá vtlačiť do žiadnej všeobecnej šablónky. Čo pomohlo jednému, inému môže naopak ublížiť. Preto pristupujte k veciam zármutku (svojho vlastného alebo svojich blízkych) vždy s nutnou dávkou rešpektu, pochopenia a predovšetkým s pozorným načúvaním.