Dostal sa mi do rúk pomerne nevšedný autobiografický príbeh dievčiny, ktorá si musela prežiť veľmi ťažké veci, ktoré ju však nezlomili a nepripravili o chuť žiť. Dievčatko z kláštora od autorky Nely Nezábudkovej je životný príbeh mladej Rómky, ktorá našla svoju silu, pokoj a nádej v Bohu a pocítila, že ju Boh volá do svojej služby. Od malička musela ísť ťažkou cestou, neustále padať a vstávať, pretože jej neustále niekto hádzal polená pod nohy. Napriek tomu to nikdy nevzdala, aj keď mnohokrát chcela.
Nevzdala to s ľuďmi a predovšetkým to nevzdala s Bohom. Hoci boli obdobia, kedy Boh mlčal, akoby niekam odišiel a nechal ju v ťažkých problémoch osamote. Ale ako sama časom spoznala, Boh bol stále pri nej a v tichosti pracoval na formovaní svojho dieťaťa do podoby, ktorú mal preň pripravenú. Napriek naozaj ťažkým chvíľam si vždy dokázala uvedomiť, že to, čo práve prežíva, je skúška – niečo, čo ju má priviesť bližšie k Bohu a nie dôvod na odvrátenie sa od Neho.
Je to príbeh z katolíckeho prostredia, takže očakávajte momenty, ktoré súvisia s praktizovaním katolíckej viery. Ale sú to viac-menej okrajové momenty. Ťažisko príbehu nehovorí o detailoch katolíckeho učenia, ale o prežívaní zvláštneho vzťahu medzi mladou, životom ubitou a veľmi tvrdohlavou dievčinou a láskavým Bohom. A tiež hovorí o vzťahoch medziľudských, aj tých v cirkvi. Hoci mi v tomto príbehu chýbalo to hlavné – základná zvesť evanjelia, spôsob, ako získať istotu spasenia a večného života (a netuším, či hlavná hrdinka resp. autorka knihy tento základ pozná a má), napriek tomu ma príbeh v mnohom oslovil. Nadine slzy a volanie k Bohu boli miestami aj mojimi slzami a mojim volaním. A Nadina odvaha nevzdať to, ísť ďalej a dovoliť Bohu, aby lámal a formoval jej srdce, mi je povzbudením. Nedobré cirkevné vzťahy v Nadinom okolí sú pre mňa pripomienkou, že takto sa to naozaj nerobí. A tie dobré sú naopak povzbudením a poučením, ako sa navzájom k sebe správať, ako si pomáhať. Každý z nás niekedy potrebuje vedľa seba človeka, ktorý by mu dokázal sprostredkovať Božiu lásku, keď ju on sám nedokáže vidieť. Kiež by sme takýchto Božích služobníkov vedeli v cirkvi v pravý čas nájsť, a kiež by sme my sami vedeli byť takouto pomocou hľadajúcim...
Nadin príbeh bude vo mne ešte dlho doznievať. V niektorých momentoch bol môjmu srdcu naozaj blízky. Okrem duchovnej roviny v ňom nájdete aj vhľad do rómskej problematiky, čo tiež môže byť užitočné. Tento príbeh má čo povedať na viacerých úrovniach. Má čo povedať jednotlivcom a aj cirkvi, ktorá niekedy nevedomky, a niekedy úmyselne, kriví obraz Božej lásky. Božia láska totiž má byť preukazovaná všetkým ľuďom, bez ohľadu na farbu pleti, rovnako.
Pre ilustráciu zopár citátov z knihy:
Boh si ťa vybral, lebo ti dôveruje. Iba On vie, či v tom, čo pre teba pripravil, obstojíš. Neutekaj pred výzvami. Boh si mohol vybrať spomedzi toľkých ľudí. Lenže vidíš, vybral si teba. On vidí budúcnosť a pozná aj tvoje myšlienky. Vie, že dnes Mu odporuješ, ale zajtra prídeš, pokľakneš a povieš: Tu som, Pane. Pozná tvoje srdce.
Dovoľ Bohu, aby pootváral v tvojom srdci všetky dvere, ktoré si pozamykala.
Dôveruj Bohu, On sa o všetko postará, pretože si pre Neho výnimočná. A ak sa stane, že sa rozhodneš ísť iným chodníčkom, pamätaj, že Boh si ťa nájde. Pred Jeho láskou neutečieš.
Poznať budúcnosť je veľká zodpovednosť a smie ju poznať len Boh. My nechajme plynúť prítomnosť.
Nedávaj na prvé miesto hlavu, keď hovoríš s Bohom. Srdce je dôležitejšie.
Pane môj, nechal si ma samu bez jedinej opory. Moje srdce je vyplašené, trasie sa strachom a zimou. Nevidím zmysel svojho života ani cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť. Samota ma premohla ako veľká vládkyňa. Kamkoľvek sa rozhodnem ísť, čaká ma len smútok. Prosím, posilni moju vieru a dôveru v Teba. Nauč ma vidieť svetlo aj v tme.
Občas nerozumieme, prečo Boh preruší naše cesty alebo nám vytvára na nich prekážky. Všetko chce čas, vieru a dôveru v Boha.
Musíš rásť prekonávaním prekážok.