Vzťah medzi jednotlivými evanjeliami
Najbežnejší, ale zároveň najnepravdepodobnejší predpoklad je, že každé evanjelium bolo napísané nezávisle od ostatných. Máme veľa vodítok, ktoré svedčia skôr o opaku. Napríklad medzi Markovým, Matúšovým a Lukášovým evanjeliom je vysoká miera slovnej zhody v príbehoch a aj v tom, ako zachytávajú Ježišove výroky. Samozrejme, pri výrokoch osoby, ktorá hovorila tak, ako nikto iný na tejto zemi, by nás slovná podobnosť nemala prekvapovať. Ale keď sa takáto veľká miera zhody podarí aj pri prerozprávaní príbehov, to nám už niečo napovedá:
Príbehy z Ježišovej doby sa pôvodne rozprávali po aramejsky, zatiaľ čo my ich v Biblii vidíme v gréčtine. Pri tom treba brať do úvahy, že gréčtina má veľmi voľný slovosled, ale v jednotlivých evanjeliách sú príbehy často zapísané s takmer zhodným slovosledom. Preto je veľmi nepravdepodobné, že by traja evanjelisti, na troch rôznych miestach Rímskej ríše (bavíme sa o Markovi, Matúšovi a Lukášovi) úplne nezávisle použili zhodný slovosled, ešte aj s takými drobnosťami, ako sú predložky alebo spojky.
Pozrime sa napríklad na príbeh o nasýtení päťtisícového zástupu. Autori Príručky si urobili malú štatistiku.
1.) Počet použitých slov pri rozprávaní príbehu:
Matúš - 157
Marek - 194
Lukáš - 153
Ján - 199
2.) Počet slov spoločných pre prvé tri evanjeliá: 53
3.) Počet slov, ktoré má Jánovo evanjelium spoločných s ostatnými troma: 8
4.) Zhoda v percentách:
Matúš s Markom - 59%
Matúš s Lukášom - 44%
Lukáš s Markom - 40%
Ján s Matúšom - 8,5%
Ján s Markom - 8,5%
Ján s Lukášom - 6,5%
Zdá sa, že nám z toho dosť jasne vyplýva, že Jánovo evanjelium bolo písané nezávisle od ostatných, zatiaľ čo Matúš a Lukáš mali zrejme prístup k Markovmu evanjeliu, ktoré bolo napísané pravdepodobne ako prvé. Matúš a Lukáš teda mohli čerpať z Markovho evanjelia, pri čom mali aj nejaké ďalšie informácie, ktoré k nemu doplnili, každý podľa svojich možností.
Paralelné štúdium
Pozrime sa teraz trochu bližšie na štúdium jednotlivých príbehov alebo vyučovaní v evanjeliách. Pri štúdiu konkrétneho príbehu v jednom evanjeliu by sme nemali zabúdať na paralelné texty v ostatných evanjeliách. Samozrejme, treba brať ohľad na to, že žiaden z evanjelistov nepísal svoje evanjelium s predpokladom, že čitatelia budú mať v rukách aj zvyšné tri. Na druhej strane skutočnosť, že Boh umožnil, aby sme mali v Biblii štyri evanjeliá, nám hovorí, že by sme ich nemali čítať úplne izolovane jedno od druhého.
Dôležité je uvedomiť si, že účelom paralelného štúdia evanjelií nie je za každú cenu dopĺňať do jednotlivých príbehov detaily z ostatných evanjelií. Tým sa zahmlievajú rozdielne postoje evanjelistov, resp. rozdielne úmysly, s ktorými svoje evanjeliá písali. Jednotlivé príbehy sa tak namiesto obohatenia môžu naopak ochudobňovať.
Zoberme si napríklad Ježišove slová z Lukáša 6,20: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.“ A potom slová z Matúša 5,3: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Ak by sme brali ohľad len na dopĺňanie detailov, tak by sme prišli k záveru, že výsledné poučenie znie: slová Pána Ježiša sú určené chudobným duchom. Lenže Lukáš nepísal svoje evanjelium so zámerom, že si ho čitatelia budú dopĺňať slovami z evanjelia Matúša. Lukáš napísal pod vedením Ducha Svätého to, čo napísal. Ak by sme šli cestou dopĺňania detailov, ochudobnili by sme tieto slová o to, čo im právom patrí.
Lukáš tak isto písal pod vedením Ducha Svätého, ako aj Matúš, a preto oba výroky môžeme brať tak, ako sú napísane. Pán Ježiš sa teda skláňa k chudobným duchom, ale aj k utláčaným a chudobným materiálne. V Lukášovom evanjeliu si môžeme všimnúť práve tento aspekt (Lk 14,12-14; 12,33-34 a napokon sa takéhoto pohľadu dotýka aj Matúš v 6,19-21).
Zároveň nám môže paralelné čítanie evanjelií pomôcť porozumieť niektorým ťažšie pochopiteľným textom. Tu si autori Príručky zobrali za príklad slová z Matúša, Marka a Lukáša:
Mk 13,14
Keď uvidíte ohavnosť spustošenia stáť na mieste, kde nemá byť — kto
číta, nech rozumie —, vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utekajú do hôr.
Mt 24,15-16
Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej bolo povedané ústami proroka Daniela, stáť na svätom mieste — kto číta, nech rozumie —, vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utekajú do hôr.
Lk 21,20-21
Keď uvidíte, že vojská obkľučujú Jeruzalem, vedzte, že je blízko jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utekajú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú.
Tieto slová sú vo všetkých troch prípadoch uvedené v tom istom kontexte.
Marek vyzýva svojich čitateľov, aby sa dobre zamysleli nad tým, čo Ježiš označoval ako ohavnosť spustošenia, ktorá bude stáť tam, kde nemá byť. Matúš, tiež inšpirovaný Duchov Svätým, pomohol svojim čitateľom tým, že výrok zapísal v trošku jasnejšej podobe. Pripomína slová proroka Daniela a miesto, kde táto ohavnosť nemá stáť, označuje ako sväté miesto, čo sa dá chápať ako chrám v Jeruzaleme. Lukáš, tiež inšpirovaný Duchom Svätým, celý Ježišov výrok pre svojich pohanských čitateľov vyložil, aby mu správne porozumeli.
Na týchto príkladoch môžeme vidieť, ako nám môže byť paralelné štúdium evanjelií užitočné. Paralelné texty nám pomáhajú uvidieť charakteristické rysy jednotlivých evanjelií, môžu náš pohľad obohatiť a môžu nám pomôcť lepšie porozumieť niektorým náročným textom.
Zároveň nám paralelné štúdium pomáha vnímať rôzne kontexty, v ktorých sa rovnaké alebo podobné myšlienky objavovali v rozvíjajúcej sa cirkvi. Rovnaký príbeh alebo výrok môže mať v rôznych evanjeliách rozdielny kontext a teda aj mierne odlišný význam alebo hlavnú myšlienku.
Výklad evanjelií ako celkov
Ako sme si už spomenuli, každý evanjelista písal evanjelium s iným zámerom, pre trochu ných čitateľov. Je dôležité naučiť sa rozpoznávať tieto rôzne druhy záujmov, ktoré ovplyvnili kompozíciu jednotlivých evanjelií a vďaka ktorým je každé z nich jedinečné. Pri čítaní a štúdiu evanjelií je nutné brať vážne nie len záujem evanjelistov o Ježiša ako takého (o to, čo robil a hovoril), ale aj o dôvody, prečo rovnaký príbeh každý z nich prerozprával pre svojich čitateľov trochu inak. Samozrejme, evanjelisti nepísali len tak, čo sami chceli, ale ako sme si už niekoľkokrát hovorili, boli vedení Duchom Svätým, aby napísali to, čo potrebovali počuť ich poslucháči.
Pri zostavovaní evanjelií hrali rolu dva princípy: selektivita (vyberanie) a adaptácia (prispôsobovanie).
Na jednej strane evanjelisti, Bohom vedení, vyberali tie príbehy a vyučovania, ktoré vyhovovali ich cieľovým poslucháčom. Samozrejme, jedným z cieľov mohol byť aj prostý záujem zapísať a uchovať to, čo mali k dispozícii. Avšak napríklad Ján, ktorý zapísal podstatne menej príbehov a rozhovorov, zato vo väčšej obšírnosti, nám hovorí, že bol značne selektívny (20,30-31; 21,25). Alebo Lukáš sa napríklad rozhodol nezaradiť značnú časť Markovho evanjelia (6,45-8,26).
Evanjelisti a ich spoločenstvá veriacich mali špeciálne záujmy, ktoré ich tiež viedli k prispôsobeniu toho, čo sa rozhodli zapísať. Ján nám napríklad jasne hovorí, že jeho cieľ bol vyslovene teologický: „No tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ (20,31). Tento záujem o Ježiša ako židovského Mesiáša pravdepodobne súvisí s tým, že väčšina jeho látky súvisí s Ježišovou službou v Judsku a Jeruzaleme, oproti takmer výhradne galilejskej službe, ktorú zachytávajú ostatní evanjelisti. Tí zapísali Ježišov výrok o tom, že prorok je vo svojej domovine bezo cti, v kontexte Ježišovho odmietnutia v Nazarete (Mt 13,57, Mk 6,4, Lk 4,24). Ján však vie, že pre Židov bol pravým Mesiášovým domovom Jeruzalem, a tak tento výrok používa pri opise Mesiášovho odmietnutia v Jeruzaleme (Jn 4,44-45), čo je dôležitý teologický vhľad do Ježišovej služby.
Tento selektívny a adaptačný princíp nám vysvetľuje väčšinu zdanlivých rozporov medzi evanjeliami. Ak by ste chceli vedieť viac podrobností, musíte sa pozrieť do Príručky, z ktorej tieto poznámky čerpám.
Nabudúce si ešte povieme niečo o výklade evanjelií pre dnešnú dobu. A potom, ak sa podarí, pozrieme sa trochu zbližša na podobenstvá, čo je tiež pomerne náročná, ale zaujímavá téma. Ako vždy, aj dnes sme čerpali, a aj nabudúce čerpať budeme z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka).