Do tretice opäť niečo k čítaniu evanjelií. Zostalo nám ešte zopár myšlienok k výkladu pre dnešnú dobu a zopár slov o eschatologickom živote. Ako vždy, opäť sú to myšlienky z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (ďalej uvádzaná ako Príručka).
Výklad evanjelií do dnešnej doby
Pri výklade evanjelií do dnešnej doby sa z veľkej časti dajú využiť princípy, ktoré sme si povedali pri čítaní epištol a historických rozprávaní.
Vyučovanie a príkazy
Ježišove vyučovanie a príkazy by sme mohli prenášať do dnešnej doby podobne, ako je to pri novozákonných listoch. Treba si dať najskôr pozor na historický kontext, tiež na kultúrnu podmienenosť, alebo využitie princípov v zrovnateľných alebo podobných situáciách. O tom sme si už hovoril pri epištolách, takže ak treba, môžete sa na chvíľu k nim vrátiť a zopakovať si doterajšie poznatky.
Musíme si tiež dať pozor na nebezpečenstvo, aby sme Ježišove výroky a vyučovanie úmyselne neobchádzali. Niektorým sa Jeho vyučovanie zdá veľmi podobné Mojžišovmu zákonu a príliš náročné, nesplniteľný ideál. Pán Ježiš nám však pre novozákonnú dobu nedáva ďalší „Mojžišov“ zákon, od ktorého plnenia by záviselo naše prijatie u Boha. Pán Ježiš nám ukazuje, ako máme žiť nie preto, aby nás Boh prijal, ale preto, že nás už prijal. Hovorí o morálke Božieho kráľovstva, o neodplácaní sa zlým za zlé, o odpúšťaní... lebo nám bolo odpustené, lebo Božia láska nebaží po pomste...
Príbehy
Rozprávania v evanjeliách nám obvykle slúžia viacerými spôsobmi.
Príbehy, ktoré zachytávajú zázraky, slúžia predovšetkým na ilustráciu Božej moci. Môžeme v nich nachádzať aj nejaké malé ilustrácie našej viery alebo nevery, strachu atď... ale v prvom rade zjavujú prichádzajúcu moc Božieho kráľovstva, ktorá vchádza do sveta prostredníctvom Ježišovej služby.
A potom sú tu príbehy ako napríklad o bohatom mládencovi, ktoré bývajú zasadené do kontextu nejakého vyučovania. Tie nie sú zaznamenané preto, aby sme si z nich vyrobili presnú šablónku (napr. že všetci mladíci musia rozdať svoj majetok), ale slúžia na ilustráciu princípu, ktorý práve Ježiš vyučuje. Napríklad v tomto prípade príbeh ilustruje, aké je obtiažne vojsť do nebeského kráľovstva, ak sa niekto naviaže na majetok, ak v majetku vidí svoje zabezpečenie. Božia láska však môže robiť zázraky aj na bohatých, čo nám zase ilustruje príbeh o Zacheovi.
Dôležité slovo na záver
Na záver štúdia evanjelií ešte jedna dôležitá vec. Pri čítaní evanjelií a celého Nového zákona treba mať na pamäti, že celý teologický rámec Nového zákona je eschatologický. Eschatológia súvisí s koncom – keď Boh ukončí tento vek. Väčšina Židov v Ježišovej dobe uvažovala eschatologicky. To znamená, že uvažovali, akoby žili na samotnom konci času, kedy Boh vstúpi do histórie, ukončí tento náš vek a nastolí nový. V gréčtine sa tento koniec nazýva eschaton. Uvažovať eschatologicky teda znamená vyzerať koniec.
Prví kresťania tomuto pohľadu na život dobre rozumeli. Udalosti Ježišovho príchodu, Jeho smrť a vzkriesenie i udelenie Ducha Svätého boli spojené s ich očakávaním príchodu konca, ktorý zároveň znamenal nový začiatok – začiatok nového Božieho, mesiášskeho veku. O tejto dobe sa hovorilo aj ako o Božom kráľovstve, čo znamenalo dobu „Božej vlády“. Charakteristiku tohto nového veku nájdeme na viacerých miestach Písma (Iz 11,4-5; Iz 2,2-4; Jr 31,31-34; 32,38-40; Za 13,1; Iz 53,5; Iz 11,6-9).
Keď Ján Krstiteľ ohlásil, že príchod konca je veľmi blízko, a pokrstil Božieho Mesiáša, ktorý mal nastoliť nový vek Ducha (Lk 3,7-17), eschatologické očakávania dosiahli vrcholu. Následne sám Ježiš ohlásil, že budúce kráľovstvo sa s Jeho službou priblížilo (napr: Mk 1,14-45; Lk 17,20-21). Vyháňal démonov, robil zázraky a otvorene prijímal hriešnikov – to všetko boli znamenia, že koniec začal (napr. Lk 11,20; Mt 11,2-6; Lk 14,21; 15,1-2). Preto každý Ježiša neustále sledoval, aby zistil, či je naozaj „ten, ktorý má prísť“.
A potom bol náhle ukrižovaný – a svetlá akoby zhasli. No na tretí deň vstal z mŕtvych a zjavil sa mnohým svojim nasledovníkom. Zdalo sa, že teraz už určite obnoví kráľovstvo pre Izrael (Sk 1,6). Namiesto toho sa však vrátil k Otcovi a vylial zasľúbeného Ducha. A toto je zdroj problémov pre prvotnú cirkev aj pre nás dnes.
Pán Ježiš ohlasoval kráľovstvo, akoby prišlo s Jeho vlastným príchodom. Príchod Ducha Svätého, zázraky a znamenia moci – to boli znamenia, že nový vek prišiel. Koniec tohto veku však zjavne ešte nenastal. Ako tomu mali rozumieť?
Čoskoro si prví kresťania uvedomili, že Pán Ježiš neprišiel nastoliť definitívny koniec, ale takzvaný „začiatok konca“. S Ježišovou smrťou a vzkriesením a s príchodom Ducha Svätého už budúce požehnania a výsady prišli. Svojim spôsobom už teda ku koncu došlo. Ale v skutočnosti samotný koniec ešte nenastal. Prvý kresťania sa učili byť ľuďmi skutočne eschatologickými. Žili v medziobdobí – medzi začiatkom konca a vyvrcholením konca. Pri stole Pánovom slávili svoju eschatologickú existenciu, keď zvestovali „smrť Pánovu dokiaľ nepríde“ (1Kor 11,26). Žili budúcnosťou, už žili s výsadami nového veku (spasenie, oslobodenie od súdu, víťazstvo nad hriechom a satanom...), ale museli s nimi žiť stále ešte v tomto porušenom, nedokonalom, hriešnom svete, kde na nich satan stále mohol útočiť.
Kľúč k výkladu Nového zákona je možné nájsť práve v tomto „pnutí“. Tí, ktorí sme sa stali Božími deťmi, sme povolaní žiť v Božom kráľovstve, podľa zásad tohto kráľovstva, hoci jeho plný príchod ešte nevidíme, ešte len očakávame koniec konca.
To by bolo asi tak v kocke všetko k evanjeliám a nebudúce sa pozrieme ešte trochu zbližša na podobenstvá. Snáď vám moje poznámky sú aspoň trochu k úžitku, aj keď som si vedomá, že sú veľmi stručné a možno miestami aj horšie zrozumiteľné. V takomto hlbšom štúdiu Biblie som začiatočník a ani ja sama nerozumiem úplne všetkému, čo autori Príručky píšu, ale každopádne mi to pomáha rozšíriť si obzory, pozerať na biblické texty trochu inak. Postupne začínam vidieť veci, ktoré som predtým pri čítaní Biblie nevidela. Ak vás tento seriál zaujal, skúste si zohnať a prečítať celú Príručku, z ktorej v týchto článkoch čerpám.