Ja len tak, že aj u nás túto zimu chvíľu snežilo. Síce sa to medzičasom už aj roztopilo, ale stihla som si urobiť krátku prechádzku. Napadaný sneh mi pripomenul nie len detské časy, kedy sme ho mali kopec každú zimu, ale aj jeden Boží výrok:
"Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta, ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť, vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie, tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal." (Izaiáš 55,10-11)
Božie slová, Jeho nespočetné vzácne zasľúbenia, sú nepohnuteľné. Nevrátia sa späť k Nemu bez toho, aby sa naplnili. Na to sa môžeme spoliehať, tohto sa môžeme držať v týchto neistých, pohnutých časoch. Sama som sa o tom mohla niekoľkokrát presvedčiť. Sú to vždy vzácne skúsenosti, smieť pozorovať Boha pri práci, sledovať, ako napriek všetkým prekážkam plní svoje vyrieknuté slová. Akým spôsobom ich plní, to je už trošku iná vec, ako si čítame o pár riadkov vyššie v tej istej kapitole proroka Izaiáša:
"Veď moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty," znie výrok Hospodina. "Lebo ako nebesá prevyšujú zem, tak prevyšujú moje cesty vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky."(Izaiáš 55,8-9)
