Dnes si povieme niečo k historickému výkladu Prorokov. Len pre zopakovanie: historický výklad znamená porozumieť, čo v danom biblickom texte počuli pôvodní poslucháči - vtedy a tam, kde bolo dané slovo vyrieknuté. Správny historický výklad je dôležitým východiskovým bodom pre správny výklad biblických textov do dnešnej doby - pre nás dnes.
Pomoc zvonku
Niekedy máme sklon myslieť si, že ak Boh písal Bibliu pre nás ľudí, potom by sme jej mali porozumieť na prvé prečítanie. Ale ak vezmeme do úvahy rozdielnosť nášho a Božieho myslenia (Ž 92,6; Iz 55,8), nemalo by nás prekvapiť, keď k porozumeniu niektorých pasáží Písma budeme potrebovať opakované čítanie a v niektorých prípadoch aj pomoc doplňujúcej literatúry. Prorocké knihy si práve takúto pomoc vyžadujú.
Pre správny historický výklad Prorokov si potrebujeme prečítať niečo o historickom pozadí, v ktorom ich výpovede vznikali, v čom nám môžu pomôcť biblické slovníky. Ďalšou pomôckou sú biblické komentáre, kde nájdeme úvody k jednotlivým Prorockým knihám a tiež možné výklady konkrétnych textov. A do tretice nám bude nápomocná nejaká príručka pre štúdium Biblie (ako napríklad tá, z ktorej teraz čerpám), ktorá nám ukáže, ako k čítaniu Prorokov pristupovať.
Historický kontext
Možno si ešte spomínate z článkov o čítaní evanjelií, že sme si hovorili o dvoch druhoch historického kontextu – kontext všeobecne Ježišovej doby a kontext konkrétne Ježišovho života. To isté platí aj u Prorokov.
Širší kontext
Je zaujímavé, že 16 prorockých kníh pochádza z pomerne krátkeho obdobia dejín Izraela – približne z rokov 760-460 pred Kristom. Aj v predchádzajúcom období Boh k svojmu ľudu hovoril a nájdeme o tom záznamy v Biblii, ale zdá sa, že v uvedenom krátkom časovom období hovoril oveľa viac a predovšetkým skrze prorokov. Je to pravdepodobne preto, že toto obdobie obzvlášť volalo po presadzovaní Zákona, čo bola úloha práve pre prorokov. A druhým dôvodom môže byť Božie prianie, aby boli pre všetky nastávajúce generácie zachytené varovania a požehnania, ktoré v týchto kľúčových rokoch proroci ohlasovali v Božom mene.
Tieto roky sa vyznačovali (1) veľkými politickými, vojenskými, hospodárskymi a spoločenskými nepokojmi, (2) veľkou mierou náboženskej nevery a ľahostajnosti k Mojžišovej zmluve a (3) sťahovaním obyvateľstva a zmenami národných hraníc. Za týchto okolností bolo potrebné nanovo hlásať Božie slovo. Proroci sa vo veľkej miere vyjadrovali priamo k týmto udalostiam. Ak nám však tieto udalosti nie sú známe, potom budeme mať veľký problém prorockým knihám porozumieť. Boh hovoril v dejinách a o dejinách. Preto potrebujeme tieto dejiny aspoň trochu poznať.
Konkrétny kontext
Každá prorocká výpoveď bola prednesená nielen v širšej (vyššie spomenutej), ale aj v celkom konkrétnej historickej situácii. Znalosti konkrétnej doby, poslucháčov a ich aktuálnej situácie teda značne napomôžu porozumeniu Prorokom. Nie vždy tieto podrobnosti nájdeme v biblickom texte, preto pri čítaní Prorokov používajte komentáre, slovníky alebo príručky, ktoré vám s tým pomôžu.
Osamostatnenie jednotlivých predpovedí
Ako sme si už minule povedali, proroci často svoje predpovede uvádzajú jednu za druhou, bez zjavného predelu. Keď sa pustíme do čítania prorockých kníh, potrebujeme sa naučiť oddeľovať od seba jednotlivé predpovede.
Potrebujeme si klásť otázky typu: kde končí jedna predpoveď a kde začína druhá? Bolo to vyslovené všetko v ten istý deň a tým istým poslucháčom? Alebo to bolo vyslovené o niekoľko rokov neskôr, alebo skôr, a inej skupine poslucháčov? Odpovede na tieto otázky môžu značne ovplyvniť naše porozumenie danému textu.
Sú tu aj výnimky, napr. u Aggea alebo v prvých kapitolách Zachariáša sú jednotlivé proroctvá oddelené a datované. Aj pri niektorých proroctvách v Jeremiášovi a Ezechielovi sa Boh postaral o datovanie a historický kontext prorockých výpovedí. Väčšinou to ale tak nie je. Deleniu jednotlivých proroctiev často nezodpovedá menšia zmena témy ani delenie na kapitoly alebo odstavce. Pri ich oddeľovaní si môžeme pomôcť sledovaním ich formy.
Formy prorockých výpovedí
Aby sme si vedeli jednotlivé proroctvá od seba oddeliť, potrebujeme teda niečo vedieť o rôznych formách, ktoré proroci pri ich hlásaní používali. Autori Príručky pre ilustráciu uvádzajú tri najbežnejšie:
Súdny spor
Ako príklad môže poslúžiť napr. proroctvo v Izaiášovi 3,13-26. Boh je tu metaforicky zobrazený ako žalobca, prokurátor, sudca a súdny doručovateľ v súdnom spore proti obžalovanému – Izraelu. Plná forma súdneho sporu obsahuje predvolanie, obvinenie, dôkaz a rozsudok - aj keď niektoré z týchto prvkov môžu byť vyjadrené nepriamo. Táto forma proroctva je dobrým spôsobom, ako Izraelu povedať, že za svoju nevernosť bude potrestaný.
Beda
„Beda“ bolo zvolanie starých Izraelitov, keď sa ocitli tvárou v tvár skaze alebo smrti, alebo keď smútili na pohrebe. Skrze prorokov Boh pomocou slova „beda“ predpovedá hroziacu skazu, pri čom jeho význam nemohol žiadnemu Izraelitovi uniknúť. Takéto proroctvá obsahujú tri prvky, ktoré môžu byť vyjadrené priamo alebo nepriamo: ohlásenie nešťastia (napríklad slovom „beda“), príčina tohto nešťastia a predpoveď skazy. Napríklad slová v Habakukovi 2,6-8, kde je Babylon, ktorý sa chystal napadnúť a zničiť Judsko, označený za zlodeja a úžerníka a jedného dňa povstanú proti nemu národy, ktoré utláčal.
Zasľúbenie
Ďalšou bežnou formou prorockej predpovede je zasľúbenie alebo predpoveď spásy. Spoznáme ju podľa týchto prvkov: narážka na budúcnosť, zmienka o radikálnej zmene a zmienka o požehnaní. Ako príklad môže poslúžiť Amos 9,11-15. Okrem iného si tu môžeme opäť všimnúť typický spôsob, akým je popisované požehnanie (život, blahobyt, poľnohospodárska hojnosť, úcta a bezpečie), o čom sme si hovorili už v predchádzajúcej časti tohto seriálu.
Proroci ako básnici
Naša kultúra nekladie veľký dôraz na poéziu, ale proroci v Izraeli sa často vyjadrovali práve vo veršoch a bol to pre nich veľmi cenný spôsob vyjadrovania. Veľkou prednosťou poézie je, že sa ľahšie dá zapamätať. Báseň má určitý rytmus, je pomerne pravidelná a usporiadaná. Keď sa ju človek dobre naučí, nezabudne ju tak ľahko ako prózu. V Izraeli bola poézia cenená ako vyučovací prostriedok. Mnohé veci, ktoré boli tak cenné, že stálo za to si ich zapamätať, boli vyjadrené poéziou. V dobe, kedy čítanie a písanie bolo výnimočnou schopnosťou a osobné vlastníctvo kníh prakticky neexistovalo, využíval Boh práve tento spôsob na zvestovanie svojich slov. Ľudia boli vtedy na poéziu zvyknutí a mohli si ju dobre zapamätať.
Všetky prorocké knihy obsahujú veľký podiel poézie a niektoré z nich sú výhradne básnické. Takže skôr, ako sa do niektorej prorockej knihy začítate, môže byť pre vás prínosom prečítať si nejaký úvod do hebrejskej poézie. Niečo o tom by ste mohli nájsť aj v nejakom biblickom slovníku či komentári. Autori Príručky pre ilustráciu stručne uvádzajú zopár básnických druhov:
Synonymný paralelizmus – druhý či nasledujúci riadok opakuje alebo potvrdzuje myšlienku prvého verša, napr. Iz 44,22:
„Zotriem tvoje zločiny ako oblak
a ako mrak tvoje hriechy.“
Antitetický paralelizmus – druhý či nasledujúci riadok je v protiklade s myšlienkou v prvom verši, napr. Oz 7,14:
„...ani ku mne nevolajú z hĺbky svojho srdca,
len kvília na svojich lôžkach...“
Syntetický paralelizmus – druhý či nasledujúci riadok dopĺňa prvý ďalšími informáciami, napr. Abd 1,21:
„Potom záchrancovia vystúpia na vrch Sion,
aby súdili vrch Ezáva.
Potom bude kráľovstvo patriť Hospodinovi.“
Viac podrobností sa o týchto veciach dozviete v knihe Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka), z ktorej som aj dnes čerpala, a tiež v už spomínaných biblických slovníkoch a komentároch. Nabudúce si ešte povieme niečo o výklade Prorokov pre dnešnú dobu.