K nedeľnému zamysleniu vám ponúkam jednu zaujímavú úvahu nad Božím slovom, ktorú som si nedávno vypočula. Autor úvahy sa zamýšľal nad príbehom učeníkov na loďke v búrke. Prečítajte si najskôr evanjelium Marka 4,35-40.
Prvým zastavením je chvíľa, keď sa učeníci dostali uprostred noci do búrky. Pán Ježiš svojim učeníkom totiž povedal: V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou...
Učeníci spoznali a vykonali presne to, čo chcel Pán, a dokonca si Ho vzali so sebou. Nerobili nič na vlastnú päsť. Napriek tomu sa dostali do zlej búrky, ešte k tomu v tme, uprostred noci. To je poučením a možno upokojením aj pre nás dnes. Väčšina úprimných Božích detí sa snaží hľadať a plniť Božiu vôľu, jej plnenie však nemusí vždy viesť k pohode a hladkej ceste do neba. Keď natrafíme na prekážky, nemusíme sa hneď obávať, že sme zišli z Božej cesty. Skúšky a utrpenie patria k pozemskému životu Božieho dieťaťa presne tak, ako patrili k pozemskému životu Božieho Syna. A presne tak, ako bol Pán Ježiš počas búrka v blízkosti svojich učeníkov, je aj s nami v našich búrkach.
Druhé poučenie z tohto príbehu znie: odpočiň si pri svojom Pánovi. Keď sa učeníci dostali do búrky, Pán Ježiš spal v zadnej časti loďky. Jeho spánok tu nevyjadruje ľahostajnosť. Nebolo Mu jedno, čo sa deje s Jeho nasledovníkmi. Bol to skôr obraz pokoja, protipól k strachu a panike učeníkov.
Aj nám sa stáva, že nás búrky života vyvolávajú strach a s panikou v očiach voláme na Pána Ježiša, aby vstal a zachránil. No postupne, ako Pána Ježiša spoznávame, náš strach a panika sa začnú meniť na pokoj. Keď prídu ďalšie búrky, už nevoláme plní strachu, aby Pán rýchlo zmenil situáciu. Postupne sa uprostred búrok začneme obracať na Pána s jednoduchou otázkou, či by sme si nemohli ľahnúť k Nemu a spolu s Ním si odpočinúť. Ak Božie dieťa buduje naozaj úprimný vzťah s Bohom a s Pánom Ježišom Kristom, postupne dospeje práve k takejto dôvere. Dospeje k poznaniu, že bez ohľadu na okolité dianie, u Ježiša Krista vždy nájde pravý pokoj a odpočinutie. A že Pán Ježiš všetky búrky určite zvládne, tak ako v tomto biblickom príbehu: pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho.
Pán Ježiš môže utíšiť akúkoľvek búrku. Niektoré utíši už teraz na tejto zemi, a všetky ostatné celkom určite vo chvíli, keď prídeme k Nemu do nebeského domova. Jeho pokoj však máme k dispozícii už tu a teraz, bez ohľadu na dianie okolo nás alebo aj v nás samotných.
- Domov
- |
- Myšlienky dňa
- |
- Život viery
- |
- Osobnosti
- |
- Čitáreň
- |
- Hudba
- |
- Fotogaléria
- |
- O mne
- |
- Kontakt