Táto fotka mi nepripomína len prichádzajúcu jar, ale aj vzácne chvíle a rozhovory s Bohom, ktoré sa na tejto lesnej ceste odohrali. Zároveň si uprostred prírody oveľa lepšie uvedomujem nádheru stvorenia a predovšetkým veľkú moc a múdrosť Stvoriteľa. Ak Boh robí toľké krásne a dobré veci pre prírodu, o čo viac pre človeka a pre mňa osobne.
Je to tak, ako hovorí žalmista: len blázon si vo svojom srdci hovorí, že Boha niet, že si vystačí bez Neho (Žalm 14,1; 53,1). Mala som možnosť vo svojom živote prežiť jednu bolestnú skúsenosť, pri ktorej som si na chvíľu vyskúšala, aký je to pocit, byť bez Boha. V prvej chvíli možno fajn, ale potom tá beznádej a zúfalstvo, žiaden pevný bod, ktorého by sa dalo chytiť... Mohla som si pri tom veľmi hmatateľne uvedomiť, že smieť cítiť Božiu prítomnosť a môcť sa s Ním kedykoľvek zhovárať, je niečo vzácne a vôbec to nie je samozrejmosť, ani pre spasené Božie dieťa. Niekedy vám o tom porozprávam, až príde čas. Teraz chcem povedať aspoň toľko, že smieť byť v Božej prítomnosti a modliť sa je vzácny dar. No nie vždy sa nám darí dostatočne si ho vážiť a správne s ním naložiť.
Ja osobne už veľmi dlho hľadám odpovede na to, ako sa modliť a čo to modlitba vlastne je? Postupne skúmam a skúšam. V rubrike Život viery/Modlitba si budem odkladať myšlienky a články, ktoré som o modlitbe čítala, a tiež moje vlastné poznatky a myšlienky, aby som sa k nim mohla vracať. Lebo opakovania nie je nikdy dosť, obzvlášť v takýchto dôležitých veciach. A možno sa nájde niekto, komu tieto moje poznatky tiež poslúžia k úžitku.