„Wladyslaw Szpilman sa narodil v roku 1911. Na Chopinovej hudobnej škole absolvoval hru na klavír u dvoch učiteľov, ktorí boli osobnými žiakmi Franza Liszta.Hneď po vojne v roku 1945 napísal Wladyslaw Szpilman svoju autobiografickú knihu, vtedy pod názvom Smrť mesta. Ale "vďaka" poľským komunistom bola zakrátko stiahnutá z obehu. Až o 50 rokov neskôr bola kniha znovu vydaná pod názvom Pianista. Ako sa ďalej píše v článku denníka SME:
V rokoch 1931-1933 bol na študijnom pobyte v Berlíne u svetoznámeho beethovenovského interpreta Artura Schnabela.
Po návrate začal mladý virtuóz spolupracovať s poľským rozhlasom. Úvodná scéna filmu, keď hrá v priamom prenose Chopinovo nokturno cis mol a nemecké lietadlá začínajú bombardovať Varšavu, je historicky presná. Budova rozhlasu bola zničená 23. septembra 1939 a tóny Szpilmanovho klavíra boli posledné zvuky, ktoré mohli poslucháči počuť. Verné sú aj ostatné scény vrátane hrania pre nemeckého dôstojníka, ktorý mu zachránil život.“
„Práve tento fakt a ukážky Poliakov ako kolaborantov (keď ukrývajúceho sa mladíka zbadá suseda, začne kričať „Chyťte Žida!“) boli dôvodom, prečo dal povojnový komunistický režim Szpilmanove pamäti na index. Zápisky objavil jeho syn Andrzej a ponúkol ich vydavateľstvu Econ Verlag. To k nim pridalo úryvky z denníka dôstojníka Wilma Hosenfelda a v roku 1998 sa kniha dostala na pulty kníhkupectiev.Ďalšie fotky a informácie o Wladyslavovi Szpilmanovi nájdete na stránke: Szpilman.net
V krátkom čase nasledovali anglické preklady a zrodil sa bestseller, ktorý zabodoval v mnohých prestížnych anketách o knihu roka. Paralelne sa objavila aj séria CD, vrátane nahrávky „osudového“ Chopinovho nokturna. Mimochodom, rovnakou skladbou a s rovnakým interpretom po vojne symbolicky obnovil Poľský rozhlas vysielanie.
Pianistova profesionálna dráha súvisí so založením renomovaného Varšavského klavírneho kvinteta, s ktorým obišiel celý svet, a jeho skladateľských ambícií. Tesne po vpáde nacistov dokončil Concertino pre klavír a orchester (film sa končí ukážkou z neho), po oslobodení sa venoval najmä komponovaniu piesní, z ktorých mnohé zľudoveli. Málokto vie, že práve on stál pri zrode známeho festivalu populárnej hudby v Sopote. Autobiografického filmu sa však Wladyslaw Szpilman nedožil. Zomrel 6. júla 2000.“
Môžete si prečítať zopár ďalších zaujímavých článkov:
Príbeh skutočného Pianistu Szpilmana (denník SME)
Len žiadne krokodílie slzy (denník SME)
Pětašedesáté výročí povstání ve varšavském ghettu (rozhlas.cz)
(foto: szpilman.net)