20. 7. 2008

Jonáš - čítanie medzi riadkami 1

Čítam si každý deň kúsok Biblie. Je to zaujímavá kniha. Skrýva v sebe veľa informácií o Bohu, o tom aký je, ako jedná, po čom túži, o svete okolo mňa, o mne a o tom čo On pre mňa urobil.

Práve som sa pustila do čítania knihy Jonáš. Určite poznáte príbeh o tvrdohlavom Božom prorokovi, ktorý dostal za úlohu zaniesť posolstvo do mesta Ninive. O tom, ako utekal pred Bohom, ako musel stráviť tri dni a tri noci v bruchu veľryby, ako nakoniec s nevôľou svoju úlohu predsa len splnil. Je to veľmi známy príbeh, takže sa nebudem príliš zaoberať dejom, ale skôr vecami, ktoré sa ukrývajú medzi riadkami. Najlepšie bude, ak si zoberiete do rúk Bibliu a budete objavovať spolu so mnou.

Hneď v 1.kapitole ma prekvapilo zopár vecí. Jonáš bol človek ako každý iný, robil chyby ako každý z nás. Pán Boh to vedel a predsa ho použil pre svoje dielo, zahrnul do svojich plánov. Jonáš sa hneď na začiatku vzoprel Bohu, začal dosť zle. Všetci sme omylní a robíme veci, ktoré by sme nemali. Ale koľký z nás sa dokážu potom postaviť a otvorene povedať podobne ako Jonáš: „Ja som kresťan a toto zlé sa stalo kvôli mne, lebo svojho Boha neposlúcham.“ Aj keď Jonáš spravil obrovskú chybu, o čom svedčia aj následky, predsa ho v tomto obdivujem. Neviem ako by som reagovala ja na jeho mieste, čo by som urobila, keby mojou vinou mali problémy ľudia okolo mňa. Možno by som si snažila zachovať čistý štít? Lebo mnohí vedia, že som kresťan, a také priznanie „neposlúcham svojho Boha“ by mi na povesti moc nepridalo. A o čo viac by pokazilo povesť Božiu. Ale mám pocit, že Pán Boh si viac cení úprimnosť, ako hranie sa na skvelých kresťanov. Nakoniec aj z tejto Jonášovej chyby dokázal vyťažiť – viď posledný verš 1. kapitoly: “a muži sa báli Hospodina veľkou bázňou a obetovali Hospodinovi obeť...“