Na vrchu za mestskými hradbami Jeruzalema je vystavený pamätník Yad Vashem. Návštevníci tu môžu vidieť znázornené najstrašnejšie scény utrpenia bezbranných Židov. Je to múzeum na pamiatku 6 miliónov Židov, ktorí boli systematicky umučení počas 2. svetovej vojny. Každý návštevník odchádza z tohoto miesta iný, ako do neho vstupoval.V jednom krídle budovy pamätníka horí večný oheň na pamiatku prenasledovaných a pri ňom je vyryté: Nezabudnite! Dlážka okolo je mozaikovito vydláždená z malých kameňov, z ktorých každý predstavuje jednu zahynutú osobu a medzi nimi sú snáď najhroznejšie mená histórie - mená táborov smrti: Belsen, Auschwitz, Dachau, Buchenwald atd. Nájdete tam aj Ravensbrück - tábor, v ktorom boli sestry Ten Boomové, Corrie a Betsie. Popol zozbieraný po vojne v každom koncentračnom tábore je pochovaný pod príslušným menom.
Ľudia prichádzajú a stoja tu so slzami v očiach, spomínajú na tých, ktorí zomreli ako Betsie, a na ďalších tisíc, ktorí ako Corrie trpeli, hladovali a stratili drahých.
Tento pamätník by nedával nikomu nijakú nádej. Je to len spomienka na neslávne dejiny. Keď sa však ako veriaci kresťan zadívate na múry okolo a povedia vám, že sú vystavené z kameňov privezených až od Galilejského jazera, hneď si spomniete na Pána Ježiša - to Knieža Pokoja - ako chodieval po Galilei okolo brehov jazera a rozdával lásku a odpustenie všetkým, ktorí Ho chceli počúvať. Ten istý Ježiš pomohol Corrie vydržať aj v najťažších hodinách.
Keď návštevník odchádza od pamätníka Yad Vashem smerom k Jeruzalemu, upúta jeho zrak nádherná scenéria Alej spravodlivých pohanov. Tak Židia nazvali olivový háj. Pri kmeni každého stromu je tabuľka s menom niekoho, kto pomáhal Žídom počas 2. svetovej vojny, a pri tom sám nebol Žid. Tu na návrší nad Jeruzalemom v krásnom, pokojnom prostredí pri jednom strome čítame "Rodina Ten Boomová". Je to najvyššia pocta, akú izraelská vláda prejavila týmto odvážnym Holanďanom. Už od roku 1844 sa v malom dome v Haarleme denne modlili za pokoj Jeruzalema a keď bolo treba, dobrovoľne trpeli za izraelský národ.
Corrie bola v Izraeli, keď bol strom zasadený, 28. februára 1968, presne 24 rokov po uväznení rodiny Ten Boomovej. Spomína na malú slávnosť takto:
Moje myšlienky sa obrátili od zabitých ľudí k tým, ktorí boli zachránení, lebo Pán Boh použil našu rodinu, našich priateľov aj mňa. Akoby som tam počul ockov hlas, keď pri uväznení povedal: "Keď umriem vo väzení, bude to pre mňa česť, že som mohol dať život za starodávny Boží ľud"...
Corrie v tento deň prehovorila k Židom zhromaždeným okolo nej a povedala medzi iným toto:
Spomínam si, ako mi moja sestra Nollie raz povedala: "My milujeme Židov, lebo im ďakujeme za dva najväčšie poklady, ktoré máme. Prvý - knihu napísanú Židmi - Bibliu. Je to kniha preplnená dobrými správami a slávnymi zasľúbeniami." Ďakujem vám, Židom, za Bibliu, lebo ona mi ukázala na ten druhý poklad, ktorý mala Nollie na mysli. Oboznámila ma s mojím najväčším Priateľom. On bol tiež Žid. A tento môj Priateľ je aj môj Spasiteľ.
Ďalšie informácie a fotografie: Yad Vashem