Na konci našej ulice sa začína les. Je plný listnatých a ihličnatých stromov. Zvlášť teraz v zime je vidieť ten rozdiel, niektoré stromy sú obsypané zeleným ihličím a iné zase stoja celkom nahé. Nedávno som sa prechádzala pomedzi ne, zem bola pokrytá bielym snehom, chvíľami sa zo všetkých strán ozýval veselý spev vtákov a potom sa zase celým lesom rozliehalo zvláštne ticho. Pozorovala som stromy a premýšľala nad tým, aký je ich život odlišný od toho nášho.Pomaly ticho rastú, tak ako im okolnosti dovolia. Niektoré stoja vzpriamené, iné poohýbané vetrom. Ale ani jeden si nesťažuje, nesnaží sa to vlastnými silami zmeniť. Zákony prírody sú tvrdé, ten silnejší prežije a ten slabší sa stáva obeťou. Ale myslím, že stromy svoju existenciu v podstate neriešia. Netrápia sa pre nebezpečenstvá okolo seba, nerobia si predstavy o svojom živote, necítia bolesť z nenaplnených túžob... Sú tak neuveriteľne pokojné a vyrovnané so svojím osudom...
Tak trochu im ten ich život závidím. No napriek tomu si myslím, že Boh nechce, aby sme aj my ľudia len tak preplávali životom bez premýšľania, bez emócií, aby sme pochovali svoje túžby, plány a predstavy. Hoci sa zo života stromov môžeme mnohému priučiť, predsa len nie sme stvorení tak, aby sme svoj život prežili len ako nehybné stromy. Boh neočakáva od nás, že sa so všetkým bez slova vysporiadame, že budeme neuveriteľne silní a nezlomní. Myslím si, že práve naopak, On počíta s našimi pádmi a zraneniami. Chce, aby sme bojovali, aby sme si všímali život okolo nás, vnímali naše vlastné túžby a túžby iných, snažili sa ich napĺňať, odstraňovať prekážky, hľadali čo by sa dalo zlepšiť, popasovali sa so životom... ale zároveň by sme mali vedieť, že niekedy sa veci zmeniť nedajú a treba ich rešpektovať také, aké sú - ako hovorí jedna, určite mnohým známa, modlitba:
Bože pomôž mi meniť to, čo sa zmeniť dá
a prijať to, čo sa zmeniť nedá,
a nauč ma to od seba rozoznať.
Amen
Tak vám prajem všetko dobré do nového roku, neprestávajte rásť, neprestávajte snívať, neprestávajte bojovať, ale zároveň sa zbytočne nesnažte hlavou preraziť múr. Niektoré prekážky je lepšie nechať tam kde sú a nájsť si iný chodníček. A hlavne sa nezabúdajte tešiť z nádherných maličkostí všade okolo vás :)